V Trnave som prežila cca 8 rokov života. Cestu, smerom z mesta na Kopánku, obklopovala kedysi, po ľavej strane, jama zvaná Rybník. Po pravej strane, o niečo vyššie stála stará tehelňa. Ako 5 - 6 ročné decko som tadiaľ chodievala babke na Kopánku. Cestou sme si pochutnávali na chutných plodoch moruše, popadaných na zemi, z radovo vysadených stromov. Bolo to sladučké ovocie a veľmi sme ho milovali. Ako deti sme vôbec neriešili, že sa váľali v špine na chodníku. A áno, spomínam si, že ich bolo na zemi, okolo stromov veľmi veľa, ale ten "akože prírodný bordel" nikomu nevadil. Dnes mi, v našich mestách, napr. v Bratislave skôr vadí "bordel umelý," ktorý robia rôzni neporiadnici odhodením odpadu, ako im odpadne od ruky, sprejeri, vandali a im podobní iní exoti.