Článok pokračuje pod video reklamou
Úbytok biodiverzity je dnes považovaný za jeden z hlavných problémov. Príroda je veľmi komplikovaná a komplexná a zmena biodiverzity nie je žiaden ľahko vypočítateľný index, na aké sme zvyknutí napríklad z ekonomiky. Zatiaľ čo v západnej Európe sa monitorujú vtáky či denné motýle nepretržite už viac ako sto rokov, podobné dáta z nášho územia neexistujú.
V roku 2017 obletela svetové médiá správa o výskume z Nemecka, podľa ktorého v tamojších chránených územiach za 27 rokov ubudlo až 76 % hmyzu. Do povedomia širokej verejnosti sa tak dostal problém, o ktorom prírodovedci vedeli už veľmi dlho. Reč je o úbytku biodiverzity, ktorý je dnes považovaný za jeden z hlavných environmentálnych problémov.
Ľudia o biodiverzite vďaka tejto osvete čoraz viac rozprávajú a uvažujú o možných riešeniach, zatiaľ čo médiami prelietavajú neustále nové čísla, hovoriace o tom, akým tempom biodiverzita ubúda.
Aby sme do tohto číselného chaosu vniesli trochu poriadku, bližšie sa pozrieme na to, čo všetko obnáša výskum poklesu biodiverzity a s akými problémami sa pri ňom musia vedci boriť. Zároveň sa pokúsime zodpovedať otázku, akým tempom biodiverzita vlastne klesá.
Ako ľudia a kozy zachraňujú motýle na Vršatci Čítajte Sčitovanie motýľov či dážďoviek
Pojem biodiverzita a spôsoby, akými ju vedci vyjadrujú, sme si objasnili v júnovom čísle Doma v záhrade. Hoci z medializovaných popularizačných článkov to občas vyznieva inak, mnohé vedecké práce, ktoré si dávajú za cieľ prispieť k objasneniu tempa úbytku biodiverzity, často narábajú s inými ekologickými premennými.
Zrejme najčastejšie sa môžeme stretnúť s pojmom početnosť (odborne abundancia). Tá vyjadruje počet jedincov určitého druhu (napr. početnosť populácie jasoňa červenookého) alebo skupiny druhov (početnosť hmyzu, vtákov, cicavcov). Podobná je hustota (denzita), čiže počet jedincov na priestorovú jednotku, teda napríklad počet jasoňov na štvorcový kilometer alebo počet dážďoviek na kubický meter pôdy.
Biomasa v ekológii zas predstavuje množstvo organickej hmoty, ktoré sa najčastejšie udáva ako hmotnosť. Pri rastlinách či bezstavovcoch zvyčajne ide o hmotnosť mŕtvych jedincov po vysušení.
