Článok pokračuje pod video reklamou
Slovo biodiverzita je v našich médiách, ale aj v bežnom živote čoraz viac skloňovaným pojmom. Nesúvisí to len s rastúcim záujmom o prírodu a jej ochranu, ale, žiaľ, aj s problémami, ktoré dnes biodiverzitu sužujú.
A hoci sme si tento pojem v našom slovníku rýchlo osvojili, jeho pôvodný vedecký význam je veľkej časti laickej verejnosti neznámy. Rovnako ako metódy, ktorými vedci biodiverzitu vyjadrujú a skúmajú.
Rozmanitosť života ako odborný pojem
Slovné spojenie biologická diverzita pravdepodobne prvýkrát použil už v roku 1916 americký botanik James A. Harris, trvalo však ešte niekoľko desaťročí, kým si vo vede aj spoločnosti našlo svoje stabilné miesto.
Nielen okrasná záhrada má byť na pohľad pestrá. Tipy na zlepšenie biodiverzity Čítajte Bolo to až po roku 1980, keď ho vo svojej knihe použil ekológ Thomas Lovejoy, presnejšie okolo 1985, keď vznikla jeho skrátená forma – biodiverzita. Definitívne „uzákonenie“ pojmu nastalo v roku 1988 vďaka knihe s názvom Biodiversity, ktorej editorom bol nedávno zosnulý biológ Edward O. Wilson.
Do slovenčiny ho možno preložiť ako biologická rozmanitosť alebo rozmanitosť života, čo zároveň dobre opisuje aj jeho základný význam. Biodiverzitu totiž zjednodušene možno definovať ako rozmanitosť všetkého života na Zemi.
(zdroj: AdobeStock)Genetická, druhová a ekosystémová rozmanitosť
V odborne nie najlepšie zvládnutých článkoch sa stretávame s vysvetlením, že biodiverzita znamená rozmanitosť druhov rastlín alebo živočíchov. V skutočnosti je však druhová rozmanitosť iba jedným z troch základných stupňov biodiverzity.
Tým prvým je diverzita genetická. Tá sa, ako už jej názov napovedá, vzťahuje k rozmanitosti dedičných znakov, ktoré sú zaznamenané v génoch určitého druhu alebo skupiny organizmov.
Poľnohospodári odprírodnili krajinu Čítajte Najvyšším stupňom je naopak diverzita ekosystémová, čiže rozmanitosť na úrovni celých spoločenstiev či ekosystémov. No a medzi týmito dvoma stupňami leží tá najznámejšia, čiže druhová biodiverzita.
Všetky tri stupne sú pritom navzájom previazané. Nízka genetická diverzita môže spôsobiť vyhynutie druhu a ochudobnenie druhovej diverzity. K tej môže viesť aj vymiznutie nejakého ekosystému z krajiny, čiže zníženie ekosystémovej diverzity.
(zdroj: AdobeStock)Zelení a štvorce
Výskumom biodiverzity (teraz hovoríme už len o diverzite druhovej) sa, pochopiteľne, zaoberajú biológovia, zďaleka však nie úplne všetci. Väčšinou ide o tzv. zelených alebo terénnych biológov, najmä botanikov, zoológov a ekológov.
V závislosti od toho, akej skupine organizmov sa venujú, potom hovoríme o biodiverzite rastlín, húb, živočíchov a pod. Môžeme však ísť aj na nižšiu úroveň, napríklad diverzitu vtákov, cicavcov, hmyzu, denných motýľov či orchideí. No a tak ako je rozmanitý život na Zemi, rozmanité sú aj metódy, akými vedci biodiverzitu skúmajú.
K pôde sa dnes pristupuje bez úcty. Čo jej vráti úrodnosť? Čítajte Mohlo by sa zdať, že botanikom stačí navštíviť nejaké územie, ktoré ich zaujíma a zapísať si všetky prítomné druhy rastlín. Nie je to také jednoduché, pretože rôzne druhy rastú v rôznych ročných obdobiach.
