Podbeľ je jedna z prvých rastlín, ktoré u nás na jar kvitnú. Nachádzame ho väčšinou na narušených miestach, násypoch, rúbaniskách, pri cestách či na poliach.
Od marca kvitne aj deväťsil. Kým u nás sa využíva ako liečivá bylina, v Japonsku aj Kórei našiel uplatnenie aj v kuchyni.
Podbeľ - chutný aj liečivý
Podbeľ je ruderálna rastlina. Má rád odkrytú pôdu bez väčšieho porastu, nie je totiž schopný vydržať konkurenciu vysokej trávy, v nej rýchlo mizne. Jeho malé žlté slnečné kvety na hrubej stonke sa na nás usmievajú zo zeme už v marci či apríli, v horských oblastiach ich nájdeme ešte v máji a začiatkom júna.

Listy podbeľa vyrastajú až v čase, keď mu odkvitajú kvety alebo až keď úplne odkvitnú, preto väčšina ľudí ani nevie, ako listy vyzerajú. Majú srdcovitý tvar v priemere od 10 – 20 cm, sú dosť hrubé a zospodu majú biely plstnatý povlak, preto aj názov „podbeľ“.
Latinský názov podbeľa je Tussilago. Tussis znamená kašeľ, ago odháňam.
Kvety podbeľa sú celkom chutné aj surové priamo v prírode. Môžeme si nimi spestriť šalát, smoothies či akékoľvek koláčiky, prípadne ich môžeme vypražiť v cestíčku.

Ľudia z nich pripravujú i víno a sirupy na kašeľ, podobne ako z púpavy. Kvety podbeľa môžeme natlačiť i do pohára, zaliať ich včelím medom a používať pri kašli.
Niektorí pridávajú sušené kvety aj do palaciniek a iných jedál. Samozrejme, najbežnejší spôsob ich využitia je práve čaj. Jedlé sú tiež kvetné stopky a kvetné puky, chutia podobne ako kvety.