Aká je vaša prvá predstava o Poloninách? Náš najvzdialenejší východ, divoká krajina rozľahlých lesov, v ktorých sa potulujú plaché čriedy zubrov. Miesto s najčernejšou nocou a najjasnejšími hviezdami.
Poloniny sú prevažne lesnatým územím, ktoré je zapísané v zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO ako Karpatské bukové lesy. Svoj názov však dostali po kvetnatých horských lúkach tiahnucich sa na hrebeňoch Bukovských vrchov. Nazývame ich rovnako, poloniny.
Poloniny alebo lúky, to je kultúrna krajina a tam, kde sa kosí či pasie, sú zväčša aj sídla. Kde sú domy, nachádzame polia, záhrady a, samozrejme, ovocné stromy.

Táto obvyklá predstava neplatí na území vysídlených rusínskych obcí, v ktorých sme s kolegami z Technickej univerzity vo Zvolene hľadali vzácne staré a krajové odrody ovocných drevín.
Starina nad Cirochou, Dara, Smolník nad Cirochou, Ruské, Veľká Poľana, Ostrožnica a Zvala. Sedem katastrálnych území zaniknutých obcí s celkovou rozlohou 12 798 ha.
Voda pre celý východ
Územie vysídlili v 80. rokoch 20. storočia v súvislosti s výstavbou vodárenskej nádrže Starina. O svoje domovy vtedy prišlo z dôvodu zriadenia pásiem hygienickej ochrany približne 3463 ľudí. Starina je zároveň s rozlohou 311 hektárov najväčšou nádržou na pitnú vodu v strednej Európe.