Poloniny so svojou až 81 % lesnatosťou výskytom pralesov a lúk nad hornou hranicou lesa nie sú práve ovocinárskou oblasťou. Čo teda primalo Štátu ochranu prírody a Technickú univerzitu vo Zvolene, aby sa o toto územia zaujímali aj z pohľadu výskytu starých a krajových odrôd?
Kým v intenzívne obhospodarovanej krajine je pravdepodobné, že k obmene sortimentu, teda k nahrádzaniu starých odrôd novšími dochádza pravidelne, v území, ktoré je ľudoprázdne, toto riziko nehrozí.
Zároveň je územie vysídlených obcí geograficky pomerne izolované. Nachádza sa v blízkosti hraníc susedných štátov, čo dáva určitý predpoklad, že sem mohli preniknúť aj odrody z týchto krajín. Naše predpoklady sa v mnohom naplnili.
Stav, v akom územie nachádzame v súčasnosti, je výrazne odlišný od situácie pred vysídlením obcí. Výsadby ovocných stromov, záhrady, sady sú spustnuté a väčšina z nich spontánne zarastá.
Spolu s tým sa stráca aj povedomie a informácie o ovocných stromoch a tradičných činnostiach súvisiacich s pestovaním, uskladňovaním a spracovaním ovocia z konkrétnych stromov.
Práca v teréne. (zdroj: archív)Zodpovedajú tomu aj pomerne strohé vyjadrenia viacerých súčasných užívateľov pozemkov, ktorých sme počas výskumu oslovili.
Prerušená kontinuita
Kontinuita hospodárenia bola prerušená do tej miery, že takmer nikto z miestnych nepozná názvy odrôd, ktoré sa v obciach vyskytovali.
Poloniny nie sú len domovom zubrov Čítajte Čiastočne sa zachovali pomenovania, často pomerne zjednodušujúce, ktoré odkazujú na niektorú z vlastností danej odrody (Zimka, Vodnaňa, Zelenaňa, Tvrdaňa, Okruhlaňa), čo je úplne legitímne. Tento jav sa dá pozorovať aj v iných územiach, kde napríklad Jakubky dozrievajú na Jakuba, Ovesnačky v čase žatvy, Krvavky majú červenú dužinu a podobne.
