Aby zelenina prežila v zime na záhone, musí spolupôsobiť viacero priaznivých faktorov: mierne podnebie, nadmorská výška, hlavným predpokladom je mrazuvzdornosť niektorých plodín. Až do jari si môžeme spestrovať jedálny lístok ružičkovým i listovým kelom, čiernym koreňom, pórom, paštrnákom a topinamburmi.
Ružičkový kel až do –10 °C
Je až neuveriteľné, že v dobrej kondícii krátkodobo vydrží mrazy až do –10 °C. No trpí, ak výkyvy klesajú pod túto teplotu a vzápätí sa zase vyšplhajú nad nulu. Jedna rastlina môže poskytnúť až štvrť kila kelových ružičiek. Tie, ktoré prešli mrazom, sú chutnejšie.
V priaznivých polohách ich zberáme až do februára-marca. Pred príchodom tuhších mrazov môžeme vyňať zo zeme celé hlúby s ružičkami a vložiť korene do vlhkého piesku. Pri teplote okolo 0 °C ich môžeme takto skladovať až dva mesiace.
(zdroj: AdobeStock)Kučeravý kel vždy čerstvý
Zimná zelenina získava najlepšiu chuť po prejdení mrazom. Kučeravý kel odolá teplotám až do –15 °C, preto môže zostať na záhone v miernejších oblastiach po celú zimu. Je dobrým zdrojom proteínov, vitamínu C a provitamínu A, ako aj draslíka, fosforu, vápnika a železa.
December ponúka na spestrenie čistec a mlieč Čítajte Dlhším pôsobením nízkych teplôt listy žltnú, no rastliny kučeravého kelu nezriedka vydržia na záhone až do februára, výnimočne až do marca. Preto ho neskladujeme, uprednostňujeme čerstvý zber, dôležité pre chuť je okamžité spracovanie.
(zdroj: AdobeStock)Pór vydrží na hriadkach do apríla
Je vítaný v každej záhradke. Po celej Európe sa pestoval už v stredoveku. Pri dodržaní istých zásad ho môžeme zberať od septembra až do ďalšej čerstvej zeleniny, výnimočne až do apríla, mája, keď začína vyháňať do kvetu. V zime je bohatým zdrojom vitamínov a minerálnych látok – fosforu, mangánu a zinku.
