Chov králikov v králikárňach nemá dlhú históriu, začal sa rozmáhať až súbežne s industrializáciou. Chov králikov voľným pasením patrí k tradičným spôsobom starostlivosti o tieto zaujímavé tvory. Má priaznivý vplyv na zdravie králikov aj na biodiverzitu krajiny.
Ekologický welfare chov králikov vychádza z potrieb a spôsobu života ich prapredkov. Domáci králik bol domestikovaný z divokých králikov. Žije v menších skupinách, ktoré vytvárajú kolónie. Napriek skupinovému životu je samostatný.
Každý králik potrebuje svoju noru. Každá skupina má svojho dominantného samca, ktorý ovláda revír a oplodňuje väčšinu samíc. Silnými pazúrmi vyhrabávajú nory, v ktorých poskytujú mladým králikom ochranu a hniezda, keďže tie sa rodia slepé a bez srsti. Ako stratégiu ochrany pred dravcami volia skrývanie sa v norách a húštinách.

Ideálny spoločník
Domáci králik tiež potrebuje ku šťastiu poskakovať po lúke, hrabať nory, oňuchávať, spásať trávu, vyberať si bylinky a šťavnatú zeleninu. Potrebuje si obrusovať pazúry, hryzáky s dostatkom pohybu, inak mu hrozia zranenia či choroby.

Tak ako iným domácim zvieratám aj králikom môžeme dožičiť skupinový chov s dostatočne veľkým výbehom. Chov králikov prináša osoh z vypasenej trávy a zvyškov zo záhrady vo forme diétneho mäsa, kože na spracovanie, hnoja pre záhradku, terapie chovateľom a návštevníkom.
Pre svoju krotkosť a nehlučnosť je to ideálny spoločník.