Výrub drevín v krajine patrí medzi aktivity, ktoré sa zvyčajne spájajú s negatívnym vplyvom človeka na prírodu. Napríklad ak lesníci ťažia drevo v pralesných zvyškoch, vodohospodári odstraňujú brehové porasty či poľnohospodári štiepkujú staré ovocné sady a stromoradia.
Iné je to však na miestach, ktoré boli umelo zalesnené, najmä s cieľom „oživiť“ či okrášliť „spustnuté“ holé plochy. Dnes tieto plochy zložito vraciame do pôvodného stavu.
Prírodné podmienky Slovenska sú veľmi rozmanité a existujú aj územia, kde výrub drevín, paradoxne, pomáha k oživeniu ich prírodných hodnôt.
Ako príklad môžu slúžiť Vršatské bralá, ktoré sme si bližšie predstavili v minulom článku.
Pohľad na historické fotografie ukazuje, že v minulosti boli skalné bralá zalesnené omnoho menej ako v súčasnosti.
(zdroj: archív)Borovica čierna na Devínskej Kobyle
Po zániku tradičného hospodárenia v polovici minulého storočia však mnohé podobné lokality začali spontánne zarastať náletovými drevinami alebo boli zalesňované nepôvodnými drevinami, najmä borovicou čiernou.
Najrôznejšie teplo- a svetlomilné druhy rastlín a živočíchov tak prišli o veľkú časť svojho životného priestoru a stávali sa čoraz vzácnejšími a ohrozenejšími.
