Vršatské bralá hostia jednu z našich najbohatších populácií vzácneho motýľa jasoňa červenookého, ktorý pre svoj život potrebuje nezalesnené skalnaté a trávnaté plochy.
Odstraňovanie náletových drevín (nielen) na bralách je nekonečný boj a už niekoľko rokov v ňom pomáha zamestnancom chránenej krajinnej oblasti
a dobrovoľníkom na Vršatci aj malé stádo kôz.
Pohorie Biele Karpaty sa rozprestiera medzi mestami Skalica a Púchov a tvorí prirodzenú hranicu medzi Slovenskom a Moravou. Nemôže sa pýšiť vysokými nedobytnými vrchmi ani nedotknutými pralesmi, napriek tomu však patrí k najcennejším kútom slovenskej prírody.
V severnej časti územia pomedzi zvlnené kopčeky flyšového pásma už z diaľky výrazne vystupujú majestátne Vršatské bralá. Práve tie hostia jednu z našich najbohatších populácií vzácneho motýľa jasoňa červenookého, pre ochranu ktorého je kľúčová citlivá starostlivosť o chránené územia.
Jasoň červenooký (Parnasiuss apollo)
Je denný motýľ patriaci do čeľade vidlochvostovité a s rozpätím krídel okolo osem centimetrov patrí medzi najväčších zástupcov tejto skupiny hmyzu na Slovensku.
Charakteristické je preň biele sfarbenie so štyrmi výraznými čierno-červeno-bielymi škvrnami, ktoré z neho robia jedného z našich najkrajších motýľov. Osídľuje najmä nezalesnené skalné bralá s výskytom bohatých kvetnatých lúk.
(zdroj: JAKUB CÍBIK)Húsenice požierajú sukulentné rastliny, najmä rozchodník biely, dospelé jedince zas sajú nektár z chrastavcov, nevädzí, bodliakov či klinčekov. V súčasnosti je ohrozený najmä zarastaním či zalesňovaním vhodných stanovíšť a čiastočne aj zberateľstvom.
