Je to zážitok, ktorý mocnie každým novým stretnutím. Zatajíte dych pri pohľade na prvú medvediu stopu vtisnutú do blatistého chodníčka, rozbúcha sa vám srdce, keď sa poza horizont zakrádate k lúčke s pasúcimi sa srnami a prehrabete všetky knižky z domácej knižnice, aby ste sa uistili o tom, že odliatok stopy, ktorý si prinášate z vychádzky, patrí skutočne rysovi.
Ak príde na jesenné vychádzky do prírody, nejedna z nich sa končí dobrodružstvom. Zver – hoc v zimnom šate - akoby sa v rednúcej hore a na uľahnutých lúkach javila zreteľnejšie ako v lete. Kým poľovníci slávia čas spoločných poľovačiek a trofejí, milovníci prírody prechádzajú krajom, aby zažili na vlastnej koži príbehy, ktoré filmári zachytávajú v prírodopisných dokumentoch.
Ak vám učarilo pomyslenie na potulky chotárom za divou zverou, nechajte sa inšpirovať našimi zážitkami.
Blatistými cestami a spadaným lístím
Tam, kde sa končí asfalt a plynulo prechádza do spleti poľných cestičiek, začína sa každá vychádzka do chotára. Prechádzate poliami, lúčkami, hájmi a lesom – takmer ako bez cieľa. Pomalým krokom prestupujete z nohy na nohu a v tichosti sledujete svet okolo seba. Čítate z cestičky odtlačky stôp, sledujete okraje lúk a snažíte sa zachytiť veci, ktoré ste si možno nikdy doposiaľ nevšimli.
Tu vidno na kraji čistinky opílené konáre, ktoré na vyvýšenom mieste vytvorili pohodlné miesto na postriežku. Inde sa črtá nový rebríkový posed vpletený do starej borice a tamto je zasa vnadisko, na ktorom sa červenie mrkva po boku jabĺčok, kapustných listov a starého pečiva. Do terénu sú vryté stopy pneumatík, ktoré tu celé leto neboli. To všetko sú počiny poľovníkov, ktorí prichádzajú do terénu s rovnakou záľubou ako vy – za zverou.
Jesenný kraj, zahalený do melanchólie hmly a oparu ukazuje svoje čaro. Cítite ten nekonečný pokoj, pomalé plynutie času a snažíte sa odhaliť všetky náznaky, ktoré by usvedčili zver z jej pobytu v kraji. Vtom akoby hlavou prebehol Hviezdoslavov pozdravný verš z Hájnikovej ženy „Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás!“. Neprekáža chladný vánok, nezarmúti chvíľkové besnenie dažďa. Človek sa priam roztápa v okolitom kraji.
Priamo pod nosom
Blatisté cestičky sú klzké a nájdu sa miesta, kde noha zapadne hlbšie, ako sa nám páči. Ako na hárku notového papiera z nich však čítame rytmus uplynulých chvíľ. Vidíme stopy gumákov poľovníka a nádejného duriča kráčajúceho pred ním, sledujeme odtlačky, ktoré zanechala zver. Darmo by ste dúfali, že sa bude predierať húštinami. Komfort ľudských chodníkov a ciest využíva pričasto.
Drobné odtlačky ratičiek prezradia prítomnosť sŕn, väčšie kopýtka, neraz rozmazané v svahu šmykom, upozornia na jelene a ich háremy, ktoré hľadajú posledné jesenné dobroty. Zavše sa nájdu i úzke stopy líšky, ktorá sa z pachu snažila vyčítať, kto po ceste kráčal pred ňou. Takéto momenty silnejú v každom klzkom bahne a prechode cez potok, násobia sa všade tam, kde treba udržať krok v stúpaní či klesaní.
Pomedzi ne však možno čítať aj menej všedné príbehy. Medvedica s odrastenými mláďatami takmer denne prechádza päťkilometrovú trasu, aby sa vypásla na poľovníckych návnadách. Každý deň trochu inou cestičkou, vždy však za rovnakým cieľom. Až dovtedy, kým sa s tučnou slaninou pod kožou neuloží na odpočinok.
Aj zakrádajúci sa rys pečiatkuje zem. Nápadné okrúhle odtlačky s prstami bez pazúrov prezradia jeho pobyt. Hoci rys striehne na skalách a pňoch rúbaní na svoju korisť, neraz prejde i blatistým chodníčkom, v ktorom zanechá svoj podpis.
Trofeje bez výstrelu
Nemusíte byť lovcami, aby ste sa z vychádzky vrátili s trofejou. Ak si do chlebníka ku chlebu a slanine pribalíte aj vrecúško sadry a nádobku na jej rozrábanie, môžete si niektoré z momentov zobrať so sebou. Zarobíte jemný prášok vo vode z kaluže, nacapkáte ho do jasnej, čistej stopy a po desiatich minútach môžete zo zeme opatrne vyrypnúť svoje dielo.
Je úžasné z odliatku vyčítať detaily, ktoré v bahne nie sú jasne viditeľné. Medvedia ozrutná stopa odhalí nielen silné pazúry, ale aj jemnú kresbu láb, ktoré sa bruškami odtláčali do zeme. Na stope rysa zasa vidno jemnú srsť, ktorá ešte viac umocní predstavu o tom, aké sú labky tohto predátora mohutné. I jelenia stopa javí sa majestátnejšia ako na zemi.
Vlhká sadra je krehká, preto sa vyplatí nacapkať hrubšiu vrstvu, aby ste odliatok cestou domov nezlomili. I blato a íl treba odlúpnuť ešte za vlhka. Pretože vo chvíli, keď všetko preschne, už niet príležitosti na ďalšie čistenie.
Takéto stopy položíte ku knižkám, encyklopédiám a pri praskajúcom kozube čítate detaily, na ktoré v prírode nieto času. A ak príde čas na prácu v dielni, možno nejednu z nich vložíte i do ozdobného rámu.
Príroda na zver upozorní
Dôležité signály však neuvidíte len pod svojimi nohami. Hoci odtlačky v blate a kôpky trusu sú jasným signálom, že zver môžete stretnúť aj naživo, omnoho viac toho vyčítate z terénu. Jediný pohľad na trnkové kríky vám prezradí, či okolo nich prechádza zver, alebo nie.
Ak sú modrými plodmi obsypané až k samej zemi, dosiaľ po nich nik okrem vtáčat nesiahol. Ak sú však konáre holé do výšky pása či pliec a zostali len modré čiapky vo výške, zver sa zaiste vykŕmila – srny, jelenice, medvede – všetky využijú šancu utíšiť svoj hlad.
Aj na okraji listnatej hory vidno miesta, ktoré sú v rokoch populárnejšie ako iné. Vidno nielen prte, chodníčky a cestičky smerujúce k lúkam, ale i ohryzené letorasty a výhony, ktoré sú ako chýbajúci živý plot. Akoby v jednej výške okraj lúky v poraste ktosi orezal.
A tam, kde sú vyvalené trsy trávy, tam zaiste diviaky ryli cibuľky bylín a hniezda hlodavcov. Len tráva na rube svojou sviežosťou prezradí, či sa tak stalo včera, pred týždňom, alebo mesiacom. To všetko vyčítate bez toho, by ste uvideli jediného živého tvora.
Ďalekohľad je cennejší ako fotoaparát
Zver nečaká v strede lúky či v jasnom kontraste na horizonte, aby ste sa s ňou stretli zoči-voči. Takéto stretnutie je možno jedno z dvadsiatich. Z diaľky vetrí, vníma pohyb a ukryje sa pred vami skôr, ako sa priblížite viac, ako je bezpečné. Práve s ďalekohľadom na krku akoby sa vám otvoril nový obzor.
Čo chvíľa prečešete pohľadom lúčku pred sebou a vidíte líšku, ako snorí, sliedi a zakráda sa, aby sa skokom zmocnila drobnej koristi. Inde zasa srna v tmavej zimnej srsti nehybne stojí na okraji lúky a mohlo by sa voľným okom zdať, že je to len ulomený konár bez života.
Na ďalšej lúčke na päťsto metrov vzdialenej vidno pasúcu sa čriedu jeleníc a hoci ich zrkadlá nesvietia do doliny, predsa len ich optika priblíži. Ba aj jeleň vystavuje svoje výsady parožia pri železničnej trati, hoci po nej jachá lokálka. Vidíte ho i napriek tomu, že stojíte na kopci, na pätnásť minút chôdze vzdialenom.
Na tieto chvíle fotoaparát je iba oštarou, ktorá nezachytí krásu zážitku. Nezaostrí, nepriblíži, nevykreslí detail. Je to sólo pre ďalekohľad. Ten poľovnícky má aspoň osemnásobné priblíženie, 42-milimetrový priemer objektívu a šošovky z číreho skla potiahnuté ušľachtilými vrstvami pre ostrý a jasný obraz.
Pre laika je vyznať sa vo svete ďalekohľadov priam nemožné. Tým najlacnejším chýba ostrosť a strácajú kontrast s úbytkom svetla. Nevidia detail, okraj hory zlieva sa do machúľ, neraz sa zarosia zvnútra. Ceny tých rozumnejších začínajú kdesi na dvoch stovkách a neuškodí im ani sychravá jeseň, ani dážď. Nás sprevádza na cestách Barr&Stroud 8x42 ED Series 4, zaiste sú však desiatky iných, ktoré poslúžia rovnako.
Fotopasca striehne za vás
Je príjemné sledovať zver a podeliť sa každý deň s priateľmi o nové zážitky. Nie každý z nás má neobmedzený čas na sledovanie koloritu kraja. Mohli by ste presedieť celé hodiny na kraji hory, nad cestičkou, na posede či na postriežkovej lavici, kým by ste zachytili rytmus, ktorý sa každým týždňom mení. Dni sú čoraz kratšie, chladnejšie a aj zver mení svoju stratégiu prežitia. Vieme o tom, zažívame to. Raz vidíme viac, inokedy menej.
Čo však zostáva utajené, je život zveri vo chvíli, keď sa vrátime späť do svojich domovov. Opäť medveď šliapal cestičkou, ale naše oči ho nevideli. Ba aj z mrkvy ubudlo z vnadiska viac ako po iné dni. Ver aká premárnená šanca. To všetko však dokáže zachytiť fotopasca.
Je to skrinka, ktorá má v sebe čosi z fotoaparátu, čosi z mobilu a zaiste aj kus senzora, ktorý stráži budovy pred zlodejmi. Vložíte do nej tucet batérií, zasuniete pamäťovú kartu a upevníte ju na strom. Od tejto chvíle bude striehnuť za vás. Vo dne i v noci, vždy keď sa čosi v jej dosahu mihne pohybom, spustí záznam. Nasníma videá, zaznamená fotografie a prezradí, čo sa dialo na mieste za vašim chrbtom.
Dva týždne chodíme denne nahliadať do záznamov fotopasce Spromise S108 a videli sme kadečo. Líšku, ktorá v papuli odnáša vždy dva suché rožky z vnadidla, aby ich odložila na horšie časy, mladého medveďa, ktorému zachutila mrkva, jeleňa, čo prechádza popred fotopascu, i srny, ktoré z pokojného pasenia čosi popohnalo do trysku. Ba aj škriekavé sojky, závistlivo súperiace o kúsky jedla. Sú to dokumenty, ktoré prezradia, čo sa deje, a pomôžu určiť hodiny, počas ktorých je zver na mieste aktívna.
Fotopasca však nie je fotostánkom, do ktorého si chodí zver robiť pôsobivé selfies. Vidíte ju, počujete ju, sledujete ju, avšak nie sú to malebné momenty, aké vidíte v dokumentoch popredných prírodopiscov. Je to užitočný dokument, ktorý vám pomáha zorientovať sa.
Ponechať prístroj so 175-eurovou cenovkou na strome pri ceste, posede či na lúčke však nie je lotériou, či ho tam zajtra nájdete alebo nie. Fotopascu zatvoríte do oceľovej klietky priskrutkovanej na strom, ktorú poistíte oceľovým lanom a zámkom. A ak siahnete v pokrytí mobilného signálu po modeli s GSM modulom, videá a fotografie vám budú chodiť na mobil ešte za horúca.
Fotopasca nie je len nástrojom pre poľovníkov, ktorí sa snažia zladiť sa pri love so zverou, ale aj pre nás, čo túžime po stretnutiach v zákutiach chotára.
Ako sa obliecť do lesa
Jesenné vychádzky do prírody robia radosť iba vtedy, ak sa cítite skutočne príjemne. O tom, že do kapsy treba nabaliť čosi na zahryznutie a na zahriatie niet pochýb. Ak však príde na oblečenie, každý z nás to vidí inak. Jeden nedá dopustiť na gumáky, iný zasa velebí kožené topánky ošetrené včelím voskom. Dôležité je, aby boli nohy v suchu a neoziabali.
Rovnaké je to s oblečením. Musí ochrániť pred vetrom, dažďom i chladom. Vždy sa dá čosi zobliecť a zbaliť do batoha ak prekáža. Je to omnoho lepšie ako nepohoda, ktorá by sa mohla pri zmene počasia ťahať celé hodiny. Nenápadné odtiene zelenej sú fajn, zver nevyrušujú a neplašia.
Ak však kalendár ukáže víkend, je veľká pravdepodobnosť, že sa v revíri stretnete s lovcami a honcami na spoločnej poľovačke. Nikdy neviete, kedy poľujú a kde, knižky so zápismi vychádzok do revíru nie sú dostupné verejnosti. Keď k svojej lesnej rovnošate pridáte reflexnú poľovnícku čiapku, budete mať istotu, že nikomu nevedomky nevstúpite do cieľa. Ide o pasívnu bezpečnosť, o ktorej sa príliš málo hovorí a málokto vie, že v sezóne do lesa patrí. Niet väčšej mrzutosti, ako nevedomky vyjsť z lesa na lúčku, kde stojí tucet strelcov čakajúcich na zver unikajúcu pred honcami. Ženúcu sa z rovnakého smeru, z ktorého prichádzate aj vy.
(mg)
