S odlupujúcou sa farbou a vypadaným tmelom vyzerajú unavene. Nejeden by možno pri pohľade na ne povedal, že staré okná musia ustúpiť novým. Ak je však drevo zdravé a nepodľahlo hubám ani hmyzu, pri trpezlivej renovácii im môžete pridať jedno či dve desaťročia životnosti navyše.
Hoci je natieranie okien maratónom pre trpezlivých domácich majstrov, výsledok stojí zato. Pod novým farebným šatom vyzerajú okná sviežo, akoby ich len včera osadili stolárski majstri. A to bez ohľadu na to, či ide o staré dvojité okná na vidieku, alebo o novšie obloky v radovej mestskej zástavbe.
Na začiatok len poumývať
Možno sa to trochu ponáša na veľké upratovanie. Ak však príde na renováciu okien, predsa len treba vidieť, čo sa skrýva pod nánosmi prachu, uvoľnenej farby a patiny. Niet lepšej cesty, ako si zarobiť vo vedre s teplou vodou saponát, vziať do rúk tvrdú kefu a pustiť sa do drhnutia.
Prekefovať treba každé zvesené okenné krídlo, každú kľučku, okenný rám i záhyb. Tu nie je priestor na žiadne jemné utieranie ani na šetrenie odutých šupiniek krycieho filmu. Všetko treba strhnúť preč, i keď by to znamenalo, že okná budú vyzerať ešte úbohejšie. V tejto chvíli putujú preč aj všetky provizórne tesnenia a samolepiace pásiky gumových profilov. Čím viac okná odhalia svoje pevné jadro, tým lepšie.
Takáto práca sa najlepšie robí v peknom dni vonku a nie je na škodu, ak pod starý stôl podložíte pevnú plachtu s okami. Všetok neporiadok sa zachytí na nej a po vašej snahe nezostane na trávniku ani na terase žiadna stopa.
Preč s uvoľneným náterom
Keď okná a rámy vyschnú, stará farba sa začne olupovať ešte viac. Čím viac jej odstránite v tejto fáze, tým menej roboty vás bude čakať neskôr. Výborným pomocníkom je široké stolárske dláto. Je ako ostré páčidlo, ktoré sa dostane do každej škáry. Ak však máte naponáhlo, môžete si pomôcť aj inak.
Nylonová brúsna kefa upnutá do vŕtačky strháva všetko, čo stratilo pevný kontakt s drevom. Vytiahne vykývaný sklenársky tmel, odlúpne napuchnutú farbu a uvoľní aj tie časti dreva, ktoré už vlhkosť priveľmi poškodila. Najlepšie to ide s akumulátorovou vŕtačkou, pri čistení mnoho prachu nenarobíte.
Už teraz pod chvíľou vidieť, že pod sivým povrchom dreva sa predsa len ukrýva žltučký masív smreka alebo borovice. Práve tieto dreviny boli najpoužívanejším materiálom pri výrobe.
Odstránenie farby dá zabrať
Staré olejové emaily a syntetické nátery síce praskajú, sú však nadovšetko húževnaté. Ich odstraňovanie preto nie je jednoduchou úlohou. Tu platí pravidlo, že treba zvoliť pomalú techniku, pri ktorej si beriete na mušku okno po okne. Ak si na seba beriete priveľa, môže sa stať, že sa práce vzdáte skôr, ako ju dokončíte. Nemajte preto veľké očakávania a vyskúšajte si techniku, ktorá vám sedí najviac.
Opaľovanie je najúčinnejšie vtedy, ak sa okná počas používania opakovane natierali. Nahriata farba mäkne, oddeľuje sa od podkladu a stráca svoje vlastnosti. Je to spoľahlivá, nenáročná, i keď zapáchajúca technika. Preto je lepšie urobiť maximum prác vonku. Výhodné je, ak má teplovzdušná pištoľ nastaviteľnú teplotu a intenzitu fúkania, pretože ak raz správne nastavíte oboje, už to ide ako po masle. Lacná pištoľ z hobbymarketu zväčša takýto nápor nezvládne, takže sa možno vyplatí zájsť do požičovne po profesionálny model. Špachtľa funguje najlepšie s ostrou hranou, poobzerajte sa aj po maliarskej trojuholníkovej škrabke. Okná po odstránení farby síce nevyzerajú dokonale, sú však hladké.
Chemický odstraňovač starých náterov je druhou alternatívou. Zvyčajne zapácha ešte ostrejšie ako nahriata farba, práca s ním však ide niekedy rýchlejšie ako s teplovzdušnou pištoľou. Nanesiete ho štetcom kdesi v tieni na rám, vyčkáte niekoľko desiatok minút a keď sa farba začne prirodzene krčiť, jednoducho ju zoškrabete z rámu preč. Technika škrabania je rovnaká ako pri opaľovaní, unavíte sa však o čosi menej. Odstraňovače starých náterov majú gélovitú konzistenciu, takže nestekajú.
Brúsenie je poslednou fázou oboch metód, ale môže byť riešením aj tam, kde sa stará, unavená farba začala mrviť na prášok. Pri brúsení farby platia iba dve pravidlá. Brúska by mala bežať čo najpomalším tempom a upnúť do nej treba iba taký brúsny papier, ktorý je určený na farby a laky. Zvyčajne má bielu farbu pojiva a jeho prednosťou je, že sa neupcháva. Čím pomalšie brúsenie prebieha, tým menšie riziko je, že sa prach zohreje a zmení na kašu.
Najlepšou brúskou je oscilačná. Možno poznáte tie reklamy o renovátoroch a zázračných náradiach, ktoré s desiatkou nadstavcov pomôžu pri práci. Práve tento typ brúsky je na brúsenie okenných rámov najlepší, i keď opäť profesionálny model spraví viac práce ako hobby stroj. Ak v požičovni nájdete MultiMaster od Feinu, určite s ním môžete pri brúsení počítať.
Na konci brúsenia je už drevo dokonale hladké, takmer pripravené na natieranie. Ak však ešte chvíľu vydržíte a spravíte pár prípravných prác, nový náter vydrží skutočne dlho.
Tmel ukryje nedostatky
Na vybrúsenom dreve vidieť každý nedostatok. Objavia sa praskliny, vypadnuté hrče, ale aj miesta, na ktorých pôvodné drevo zvetralo alebo trochu prihnilo. Ak chcete siahnuť do domácich zásob, stačí ak si namiešate vo vaničke sadru, pridáte k nej trochu disperzného lepidla a môžete sa pustiť do práce. Takto namiešaný tmel zasychá rýchlo a ak stratí vodu, môžete ho ihneď prebrúsiť, aby sa spojil s okolitým povrchom.
V predaji sú však desiatky najrôznejších tmelov určených na rovnaký účel. Dôležité je iba to, aby zosychali čo najmenej a neboli po zaschnutí rozpustné vo vode. Aby ste nehľadali dlho, z našej skúsenosti vieme, že najlepšie to ide s Akrilinom od Jubu. Hoci je tvrdší a treba ho vyhladiť brúskou, nevypadne z dreva ani vtedy, ak zostarne.
Keď sa už venujete tmeleniu dreva, miestami možno bude treba doplniť aj sklenársky tmel. S ním sa pracuje ako s plastelínou. Zohrejete ho v rukách, urobíte si guľôčku a opakom hladkého príborového noža ho vtisnete do rohu, kde sa sklo stretáva s okenným rámom. Prvý ťah vám pôjde možno trochu nemotorne a budete to musieť skúsiť znova. Po prvých pokusoch to však už ide akosi samo. Sklenársky tmel je zmesou plavenej kriedy a fermeže, takže tvrdne aj niekoľko týždňov. Stihne to akurát do zimy.
Napúšťadlo zničí huby, fermež drevo spevní
S takto pripravenými oknami už akosi nie je naponáhlo. Ak viete, že vás čaká už iba natieranie, môžete sa rozhodnúť pre maximálnu ochranu. Ak ste ešte nikdy nepočuli o biocídnych napúšťadlách, mali by ste spozornieť. Jediný štedrý náter sa postará o to, aby bolo drevo odolné proti plesni, hubám a hmyzu. Priehľadný náter prenikne do dreva a zanechá v jeho povrchových vrstvách svoj pozostatok. Ten je ako úzko špecializovaný jed, ktorý mení drevo zo živej prírody na prostredie, ktoré je nehostinné k drobnému životu. Nanášanie je rýchle, na kvalite štetca nezáleží. Je to, akoby ste drevo len namočili a ono predsa zmení svoje vlastnosti.
Iné je to s fermežou. Tá pomáha staré a unavené drevo spevniť. Zohrejete ju v hrnci, štetcom štedro nanesiete na presušené drevo a po štvrťhodinke prebytok zotriete handričkou. Ak to takto dvakrát zopakujete, po niekoľkých dňoch vznikne medzi vláknami dreva akýsi prírodný plast. Prepúšťa paru, prepúšťa vzduch, popri tom je však povrch dreva pevnejší. To preto, že jeho póry sa zmenšili. Práve takúto kúru dávali stolári oknám v čase, keď ich vyrobili. Hoci takáto príprava nie je povinná, ak máte na ňu čas a chcete, aby okná vydržali čo najdlhšie, určite ju nevynechajte. Zistiť, či už fermež v dreve vyzrela, je jednoduché. Položíte na drevo papierovú vreckovku, zaťažíte ju a ak do pol hodiny na nej nie sú žiadne mastné škvrnky, všetko je v úplnom poriadku. Slnko zretie urýchľuje, svojím ultrafialovým žiarením pôsobí ako akcelerátor.
Kým pri vodou riediteľnom biocídnom napúšťadle hravo môžete rátať s bezzápachovou prácou, fermež predsa len cítiť – najprv riedidlom a neskôr akýmisi orieškami. Niekomu je vôňa príjemná, niekomu prekáža.
Základný náter je ako spojovací mostík
Vo chvíli, keď sa priberiete k prvému náteru okien, všetko sa úplne zmení. Úbohé stariny začnú odhaľovať výsledky vašej snahy. Hoci to nie je jej poslaním, základná farba na drevo zvyčajne výborne kryje. Svojím plnivom vyhladzuje drevo a vysokým podielom živice vytvára pevný spojovací mostík. Okná a rámy sa belejú a vy viete, že sa blížite k finále.
Či sa rozhodnete pre akrylové vodou riediteľné farby alebo syntetické – alkydové, záleží iba na vás. Tie prvé schnú rýchlejšie, svedčí im nanášanie valčekmi. Alkydové sú zasa osvedčené desaťročiami a dobrý štetec s prírodným vlasom by mal byť vašou maliarskou výbavou. V oboch prípadoch však platí pravidlo, že maliarske pásky zabránia tomu, aby ste zašpinili sklené výplne, parapetné dosky a ostenia.
Prvý základný náter rozhodne o trvácnosti vášho maľovania. Nanášajte ho v rovnomernej, dostatočne štedrej vrstvičke a nechajte ho dôkladne vyzrieť. Na pohľad bude matný, možno sa miestami naježia aj vlákna dreva. S tým všetkým si vo finále poradíte brúsnou hubkou. Natieranie ide rýchlo a ak máte kam natreté okná odkladať, za jediný deň si poradíte s celým domom. Naplní vás radosť a rýchlo zabudnete na úmor, ktorý máte za sebou.
Krycia farba musí mať kvalitnú živicu
S vrchným náterom to tiež nie je inak. Na plechovičke by však malo byť vždy napísané, že výrobca farbu odporúča na okná. Takáto farba musí odolávať silným slnečným lúčom a nesmie sa lepiť ani vtedy, ak sú okná po dlhý čas pritisnuté k rámu. Hoci sú na trhu desiatky vodou riediteľných náterov, ktoré vyschnú v priebehu 3 – 4 hodín, predsa len alkydová farba je najlepšia.
Vytvára dokonale hladký a lesklý povrch, ktorý vytvrdne k dokonalosti. Práve takýto náter bol s veľkou pravdepodobnosťou na oknách kedysi. Zasychanie je pomalšie, takže maľovať budete možno na etapy. Okná však po renovácii vyzerajú omnoho lepšie ako moderné, plastové. Na pekne pripravenom dreve vytvára farba súvislý povrch bez náznaku ťahov štetca či stekania. Nik dosiaľ neprišiel s ponukou lepšej technológie.
Finále je už iba o odstrojovaní pások, škrabaní sklených výplní žiletkou a občas sa dostane aj na výmenu kľučiek za nové. Horšie je to však s pretesnením okien, ktoré nepriliehajú tak ako kedysi. Niekedy stačí samolepiace tesnenie, inokedy niet inej cesty, ako zavolať si remeselníka, ktorý gumové tesnenia zafrézuje do drážok. Je to však malá investícia v porovnaní s tým, čo máte úspešne za sebou. Prinavráti sa vám v úsporách energie už po prvej zime.
Chalupársky prístup pozná skratky
Iné je to s renováciou okien na chalupe, kde niet času venovať sa jej naplno. Nik netuší, či sa o niekoľko rokov nepustí do hĺbkovej renovácie, aby si ako senior užil všetky jej malebné zákutia. Aby však okná vyzerali k svetu a prestali starnúť, všetko sa dá riešiť expresnou metódou. Lacnou, rýchlou a remeselne nenáročnou.
Najprv okná umyjete a kefou strhnete všetko, čo z nich opadáva. Jedna okenná zostava nezaberie viac ako 20 minút príprav, takže sa možno bez zvesenia okenných krídel posúvať od obloka k obloku. Keď drevo vyschne, na rad prichádza biocídne napúšťadlo. Zničí spóry húb, plesní, otrávi povrch dreva, aby sa doň nepustil hmyz. Je to len také behanie štetcom po rámoch, nič, čo by nezvládol aj ochotný školák – mládenec.
Vo chvíli, keď začnete natierať, začína sa veľké miešanie. Najprv treba sadru vmiešať do vody, a potom do nej pridať akrylovú farbu v pomere 1:1. Vznikne hustá kaša, ktorá môže byť biela, ale pri farebnom nátere aj šmuhovitá, vo vidieckych unavených tónoch. Ak takúto hustú farbu natriete na rámy, zaschne v priebehu 3 – 4 hodín. Všetko bude ukryté pod vodotesným šatom a okná budú ochránené pred vrtochmi počasia.
Vzhľad je atraktívny a pôsobí prirodzene. Hoci je film celistvý, s ťahmi štetca a nerovnomerným prefarbením, spod neho vykúka štruktúra dreva, starej popraskanej farby a nedostatkov. Okná vyzerajú zdravo, pri zatvorení sa nelepia a keď odstúpite niekoľko krokov, máte pocit, akoby si zachovali svoju kondičku, ktorú im vtisol remeselník pred desiatkou rokov. Takto ani na starej chalupe nebude nový náter kaziť dojem svojou sviežosťou.
Samozrejme, ak sa rozhodnete pridať ktorýkoľvek z úzkostlivých krokov dôslednej renovácie, výsledok nebude na zahodenie.
