Je to dramatické divadlo, ktoré sa nezunuje ani po rokoch. Rána sú zasvätené drobným kvapôčkam rosy, poludnia sa mihocú pod pestrými krídlami motýľov a ak sa zahľadíte do harmónie tisícov drobných kvietkov, v ušiach vám začne rezonovať vytrvalý bzukot včielok.
Keď sa však zapadajúce slnko dotkne horizontu a pestré farby kvetov začnú miznúť v šedi večera, prichádza krása, ktorú si možno vychutnať aj so zavretými očami. Opojná vôňa nektáru naplní v sladkých závanoch nielen dvor, ale aj celú ulicu. Taká je lúčka divokých kvetov, ktorá môže vyrásť aj pred vaším domom.
Na rozdiel od okrasného záhonu ušľachtilých kvetov, divoká lúčka nepotrebuje žiadnu opateru. Zaobíde sa bez polievania, pletia buriny, hnojenia, strihania či kosenia. Je ako pestrofarebná perina, ktorá dorastie do výšky vašich kolien. S meniacou sa dúhou pestrých farieb, ktoré preberajú štafetu jedna za druhou od jari do jesene.
Lúčka namiesto trávnika
Ak v duchu porovnávate svoj starostlivo udržiavaný trávnik s divokým porastom, ktorý lemuje cestu za dedinou, vzďaľujete sa na míle od vidieckej idylky, o ktorej je reč. Lúčka je záhon zo starostlivo vyberaných divých kvetov, ktoré boli zladené do dokonalej harmónie. Nič nie je vystavené napospas náhode.
Za každou zmesou semienok je vyberaný vkus človeka, ktorý si z prírody uštipol najkrajšie kvety a skomponoval z nich symfóniu spútanej krásy. Kým lúčne zmesi pre farmárov majú priniesť hojnosť voňavého a výživného sena, okrasné lúčky slúžia pre potechu vkusu. Aj preto v nich nerastie jediné steblo trávy, ktoré by bolo na obtiaž.
Zem treba pripraviť
Hoci svoju prvú lúčku môžete vysiať aj do starej plechovej vane, predsa len poteší na väčšej ploche. Môže to byť opustený kút dvora alebo záhrady, kus zeme na priedomí alebo plocha, na ktorej ešte vlani stáli opustené králikárne. Lúčka môže vyrásť na každom mieste, po ktorom nepotrebujete deň za dňom chodiť.
Pre začiatok treba zem oslobodiť od všetkých tráv a pokryvných burín. Musí získať späť svoju slobodu. Premeniť sa z udupanej podlahy spevnenej spleťou koreňov na drobné hrudky, ktoré sú ochotné prijať vlahu, vzduch a život.
Neznamená to, že musíte herbicídom vykántriť všetku zeleň a vyrobiť kus mŕtvej zeme ako na zeleninovú hriadku. Stačí ak motykou stiahnete trávnu mačinu, kopacími vidlami prekypríte vrchných 20 centimetrov zeme a všetko prevzdušníte elektrickou motyčkou. Hoci je v tejto chvíli zem plná semienok tráv, burín a nespútaného života, lúčka si s nimi poradí bez vašej pomoci.
Nepodľahnite však pokušeniu, že zanedbanú zem treba vylepšiť hnojivom. Práve vďaka núdzi a nedostatku budú mať prosté lúčne kvety konkurenčnú výhodu pred rastlinkami, ktoré sa bez dostatku živín nezaobídu. Hustý porast lúčky dokáže zadusiť púpavu, koziu nohu i portulaku, s ktorou majú záhradkári nemilé skúsenosti. V hustej perine kvetov nie je priestor pre nevítaných hostí.
Starostlivo vyberané semienka
V našich záhradkárskych predajniach sa s nimi stretnete zriedkavo a iné to nie je ani v zásielkových obchodoch. Ak si však zavítate na web britskej firmy Suttons Seeds (www.suttons.co.uk), v ponuke nájdete nespočet lúčnych kvetov a zmesí, ktoré vám zašlú až do poštovej schránky. Nájdete tu zmesi určené do tieňa, jednoročné lúčky, trvalkové a dokonca aj také, ktoré boli zladené v konkrétnych farebných odtieňoch. Ak ste nováčikmi záhradkárskeho umenia a hľadáte nízku jednoročnú zmes na slnkom zaliatu plochu, Annual Mix z kolekcie WildLife Sanctuary je skvelou voľbou. Keď si však prezriete celú kolekciu, čaká vás záplava inšpirácií.
Čaro vidieckej záhrady s metrovou výškou lúčky vám zasa môže priniesť zmes Cottage Garden Mix od Garenlandu, ktorú vo svojej ponuke osív drží v sezóne domáci reťazec Lidl. Hoci nie je zostavená výhradne z divých kvetov, nesie v sebe atmosféru, akú vídať azda iba na snímkach zo zámockých záhrad. A ak jej žlto-oranžovo-ružovo-fialové tóny prizdobíte semienkami bieleho koriandra, zeleného kôpru a modrého boráku, budú sa v záhonu v rovnakej výške mihotať všetky farby dúhy.
Drobné osivo treba nariediť pieskom
Jednoročné lúčky treba zakladať v polovici marca, pre dvojročné a trvalkové je najlepším obdobím august. Drobné semienka by však mohli navodiť pocit, že je nemožné pokryť nimi rovnomerne celú plochu bez toho, aby ste ju husto zasypali. V prípade lúčky platí pravidlo, že výsev nikdy nie je dosť riedky, a preto sa netreba báť, že čosi pokazíte.
Jednoducho nasypete semienka do misky s pieskom, premiešate ich, potom už len cukrujete pripravený hrudkovitý záhon. Semienka sa spolu s pieskom kotúľajú do rýh a miznú pred očami. Neuškodí, ak ich hrabličkami zapracujete do povrchovej vrstvy zeme. Aby získali s pôdou lepší kontakt, osvedčilo sa utlačenie. Váhu však treba rozložiť na dosku podobne, ako keď sa seje trávnik. Hodíte ju na zem, prejdete sa po nej a posúvate ju neustále vpred až ku koncu záhonu.
Od tejto chvíle drieme pod povrchom prekvapenie, ktoré dokáže prebudiť príroda sama. Nie je nutné, aby ste takto založenú lúčku polievali. Sama sa prebudí vo chvíli, keď bude vlahy nadostač. V skorej jari je vlaha samozrejmosťou každého dňa, v letnej spare musí prísť daždivý týždeň, aby sa holá plocha zazelenala. Ak sa krásy neviete dočkať a chcete klíčenie urýchliť, potom si na plecia beriete desaťdňový maratón polievania cez bielu zakrývaciu plachtu. Tá udrží vlhkosť v zemi a pomôže semienkam vyklíčiť aj vtedy, ak nie je pre ich rozpuk priaznivý čas.
Zelený koberec sa rodí bez fanfár
Spočiatku to vyzerá, že sa vôbec nič nedeje. Miestami sa objavujú prvé drobné rastlinky, ktoré sa priveľmi nelíšia od burín, ktoré na zeleninovej hriadke vyklíčia po každom daždi. Ba neraz s pocitom, že všetky lístky sú rovnaké a namiesto zasiatej zmesi klíči čosi inšie. Je to však len nevedomosť a chýbajúca skúsenosť, ktorá budí neoprávnené obavy. Všetko je v najlepšom poriadku, to sa len lúčka prebúdza k životu bez oslavných fanfár.
Najprv klíčia favoriti, ktorí svojimi jemnými lístkami prikryjú zem. Pod ich ochranou začnú zo zeme vykúkať opatrnejšie kvety a za nimi v závese aj najväčšie citlivky. Hoci lúčka dorástla do výšky 15 centimetrov, stále máte pocit, že tu čosi nehrá. Taká je stratégia kvitnúcich bylín. Šetria energiou a snažia sa vyšplhať čo najvyššie. Budujú tenkú stopku s chatrnými lístočkami, ktoré potrebujú iba na to, aby sa vyšvihli vyššie. Vedia, že v tuhom konkurenčnom boji vykvitnú iba tie, ktoré dorazia do výšiny prvé. Všade pri zemi bude nedostatok slnka, kto nevyrastie, ten zhynie.
Práve tak zhynie púpava, portulaka i kozia noha. So svojou rozpínavou stratégiou v hustom poraste lúčky nepochodia.
Zelená perina začne meniť svoju tvár, keď dorastie do výšky polovice lýtka. Zrazu akoby bolo vidieť rôzne tvary listov, ktoré sa na vytiahnutých stonkách tisnú jedny vedľa druhých. Lúčka začína ožívať a kde-tu sa objavujú prvé náznaky kvetov. Prvé jednoročky zakvitnú už začiatkom júla. Na dvojročky a trvalky však treba čakať až do nasledujúcej jari.
Explózia kvetov
Je úžasné sledovať, ako si príroda načasovala pre každý druh bylín kvitnutie v inom čase a ako umne ich zamiešali osivári do zmesí, aby striedali jednu farbu s druhou. Kým sa hmyz popása na červených kvetoch vlčieho maku, v zálohe čaká jedna farba kvetu za druhou, aby prevzala štafetu. Je to ako na spartakiáde, kde sa menia farby ako na povel. Týždeň za týždňom nadobúda lúčka nový zjav a vy máte pocit, že ste za svoje peniaze a prácu nemohli dostať viac odmeny, ako si užívate.
Už dnes možno viete, že lúčke uvoľníte vo dvore ďalší kus miesta, dokonca hútate aj o tom, akú zmes si vyberiete na túto novú lúčku. Pretože toľko krásy divoká lúka nevyjaví. Dusia ich trávy, ktoré sa zmocnili priestoru iba preto, že sme pasienkom nevenovali toľko starostlivosti, akoby im prináležalo. Ak začnú dedovia rozpomínať na kosbu, každý si spomenie na lístkavé seno, v ktorom trávy nebolo viac ako tretina. Dnes je kvetov menej, ako bolo kedysi trávy. Zvíťazila na ceste životom.
Niet divu, že takáto lúčka privábi z okolia všetky včely a motýle. Na ostrihaných trávnikov niet dostatok poživne a každý kvitnúci raj je pre nich záchranou. Preto ku každej lúčke patrí aj malý včelník pre samotárky, ktoré sa za túto starostlivosť odmenia na jar, keď začnú kvitnúť ovocné stromy.
Jesenná údržba nebolí
Keď v pozdnej jeseni kvety zvesia svoje hlávky a farbou biskvitu prefarbia svoje byle, je to znak toho, že sa sezóna skončila. Drobné semienka sa opäť vysypali na zem, aby sa roztratili v hrudkách zeme. Pôda, ktorá bola ešte na začiatku sezóny tvrdá ako betón a prepletená spleťou koreňov tráv, je zrazu akási vlhká, kyprá a vláčna. Akoby omladla a späť získala svoju sviežosť. Pomohli jej vzduch, tieň a vlaha, ktorá sa uchovala pod hustým porastom.
Ak na vás prischnutá lúčka pôsobí až príliš melancholicky, teraz už neuškodí, ak ju pokosíte a všetku hmotu vyveziete na kompost, kde sa premení na cenné hnojivo. Ak však všetko necháte na prírodu, s prvým snehom všetko zaľahne pod bielu perinu a stratí sa z vášho dohľadu. Až do jari, kým zo zeme nezačne pučať nový zelený život. Opäť bez tráv a burín, ktoré by kazili váš zámer. Až do chvíle, kým sa nerozhodnete zmeniť lúčnu zmes za inú, pretože sa z nej vytratila rovnováha, ktorou sa lúčka pýšila v rokoch svojej mladosti.
Lúčky sa stávajú komunálnym trendom
Priedomia a dvory nie sú jediným miestom, ktoré mení vďaka lúčkam svoju tvár. Samosprávy, ktoré roky znášali vysoké náklady na údržbu trávnatých plôch postupne prichádzajú na to, že nový druh výsadby môže vniesť do parkov, ulíc a spoločenských priestranstiev krásu kvetov a život hmyzu.
Zdá sa, že najväčšiu zásluhu na týchto zmenách má kampaň Bees, Butterflies and Blooms (Včielky, motýle a kvety), ktorá v roku 2011 menila myslenie ľudí na televíznych obrazovkách vysielania britskej BBC. Sarah Raven v spolupráci s niekoľkými samosprávami a občianskymi komunitami skúšala, do akej miery je možné zmeniť životný priestor, ktorý nás obklopuje.
Pozitívne ohlasy vyústili nielen do mnohých komunálnych projektov, pri ktorých zelené trávniky ustúpili rozkvitnutým lúčkami, ale aj záujmu verejnosti o kvety, ktoré dokážu zásobiť hmyz dostatkom peľu a nektáru. Po celej krajine sú dnes osivá a rastlinky označené logom včielky, ak spĺňajú tieto predpoklady. Obchodníci a šľachtitelia prišli s kultúrnymi odrodami kvetov, ktorým sa prinavrátila vôňa a nektár, ktoré nás celé roky nezaujímali. Niekedy sa takéto etikety na obaloch zatúlajú aj do našich končín.
Prínos nového postoja si vychvaľujú nielen milovníci prírody, ale aj samosprávy ktoré dosiahli nečakané úspory. Lúčky sa zaobídu bez polievania, hnojenia, kosenia či inej údržby – vystačia si samy so sebou. Vyzerajú pekne po celý rok a ich obnova nie je nákladná. Je azda iba otázkou času, kedy sa takýto prístup stane štandardom v celej Európe. S cieľom zaplátať trhliny, ktoré sme narobili v krehkom ekosystéme.
