V tejto domácnosti sa na prvý pohľad zdá, že steny zdobia štýlové tapety. Keď však pristúpite bližšie a pozorne sa zahľadíte, zistíte, že je to iba rafinovaná výmaľba interiérovými farbami. Starostlivo vybraté odtiene a precízne naplánované vzory tvoria pôsobivý celok, ktorý dokáže dať miestnosti vážnosť, ale i rozihrať ju veselou geometriou.
Ak sa vám zdá, že takáto maľba je nad sily domácich majstrov, možno sa váš náhľad na vec zmení po odhalení jej zákulisia. Za všetkým sa skrývajú nástroje, ktoré sa nájdu vo vedre pri každom maľovaní. Maliarska páska, rolka zakrývacieho papiera, špagát so závažím, ceruza či pravítko, ktoré dokáže výdatne zjednodušiť prácu pri vymeriavaní. Nechajte sa inšpirovať touto domácnosťou a naplánujte si najbližšiu maľbu kreatívne.
Zamotaný svet odtieňov
Pre niekoho sa celý svet točí okolo jemných pastelov, iní nedajú dopustiť na prírodné zemité odtiene. Ba nájdu sa aj takí, ktorým učarovalo zlato a purpur, hoc by spočinuli na stene.
Pravdou je, že nech sa vám páčia akékoľvek odtiene, v širokej ponuke interiérových náterov ich zaiste nájdete. Niektoré sú zarobené priamo vo vedierkach, iné vám namiešajú podľa vzorkovnice. V tej najpestrejšej je viac ako 4-tisíc odtieňov vrátane tmavých, štedrých a sýtych.
Ako však zladiť odtiene bez toho, aby ste ich videli vedľa seba na stene? Zväčša nie je dôležité, či dávate ružovú k sivej, alebo modrú k hnedej, ale to, či sa zhoduje ich intenzita. Ak by ste ich odfotili na čiernobiely film, mali by byť podobne tmavé.
Niekedy musíte zapojiť fantáziu a kritické oko, aby ste si to predstavili, inokedy vám napovedia číselné značky vo vzorkovnici. Okrem označenia odtieňa obsahujú neraz aj údaj o pohlcovaní či odraze svetla. Ak sú cifry podobné, aj farby budú k sebe ladiť.
Skutočnú harmóniu však vždy prináša biela farba. S ňou ladí každý z odtieňov, takže ak bude deliť dvoch susedov pri každom stretnutí, aj pri nie veľmi vydarenom výbere sa všetko podarí. Takže hlavným pravidlom pri vzorovaní stien je použiť tri farby – bielu a dve vaše obľúbené.
Valčeky idú opäť do módy
Určite si na ne spomeniete. Tuctové vzory, ktoré sa opakovali v každom príbytku, sa ťahali zhora nadol, aby vytvorili ilúziu útulnej tapety. Niekedy s ozdobnými linkami po stropoch, inokedy s linkovým rámom okolo celej steny. Vzory, ktoré prerástli v dizajnérske klišé, sú však už dávno preč. Kým v pivniciach zapadajú prachom, vo svete sa rodia nové vzory, verne napodobujúce textílie a tapety.
Presvedčiť sa o tom môžete na dizajnérskom webe The-Painted-House.co.uk, ktorý delegoval už nejednu zásielku aj na Slovensko. Vtáčiky, kvietky, lúčne byliny a motívy z prírody vyzerajú naozaj dobre. Len aplikačný valček je trochu iný ako ten, na ktorý boli zvyknutí naši otcovia a dedovia. Farba sa na štruktúrovanú silikónovú gumu prenáša z penovej hmoty, ktorá dokáže pojať i moderné, husté disperzie, akými maľujeme steny dnes.
Aby maľba nepôsobila dojmom retrospektívy, stačí do izby vtisnúť zopár deliacich prvkov. My sme to riešili drevenou deliacou lištou vo výške operadiel stoličiek, ktorú sme natreli bielou akrylátovou farbou. Kým v spodnej časti budí atmosféru sýty odtieň čokolády, v pohľadovej výške máme už jemné zemité tóny. A na nich vzor z nového, moderného valčeka.
Je to iba obyčajné ťahanie zhora nadol a namáčanie farby po každých štyroch pruhoch. Aby sa však stratili drobné chybičky z odtláčania, bielu farbu sme utlmili do odtieňov mesačnej šedi. Tak sa lepšie zlieva s podkladom a drobné nedostatky sa stávajú neviditeľnými. Tu niet čo pokaziť, každý pokus sa končí úspechom. Je to tá najrýchlejšia cesta k maľovke, ktorá nenesie ťažobu nudy a fádnosti.
Biely podklad nadovšetko
Kým sa pustíme do pruhov a geometrických vzorov, spomenieme si na zlaté pravidlo, ktoré hovorí, že biela farba má moc zosobášiť do súladu akúkoľvek kombináciu odtieňov. Niet preto prekvapenia, ak začneme výmaľbou celej izby nabielo.
Nezáleží na tom, či je farba snehobiela, alebo má nevšednú trvácnosť, alebo vlastnosti. Jej úlohou je byť iba podkladom pre dekoratívnu výmaľbu. Preto aj najlacnejšia disperzia (nie však hlinka) poslúži znamenite.
Najprv všetko vypratať, potom pozakrývať fóliami, napenetrovať a nakoniec vybieliť. Ak sa chystáte na celý byt alebo dom, vyplatí sa siahnuť po farbe určenej pre remeselníkov. Primalex Projekt je azda tou najdostupnejšou. Ľahko sa nanáša, dobre sa strieka a znesie aj pririedenie.
Či siahnete po plochom štetci, maliarskom valčeku, alebo si ušetríte čas striekacou pištoľou, je iba na vás. Dôležité je iba to, aby boli steny biele ako nepopísaný hárok papiera. Keď všetko dokonale vyschne, na takýto podklad dokážete naniesť už čokoľvek. Po prípravnom nátere už nemôže nikde prekvapiť odlupujúca sa farba, alebo odutá omietka. Všetka pozornosť sa sústredí na maľovanie.
Majstrovské lepenie pások
Pásky, za ktoré sa neznámi výrobcovia z Číny hanbia, patria do koša. Tu nie je priestor ani na podtekanie, ani na odlepovanie zo steny. Lepidlo musí byť namiešané vo fabrike akurát a to isté platí aj pre voskovanie papiera. Inak sa po navlhčení bude vlniť. Storch, ColorExpert či Tesa sú voľbou, ktorá funguje. K páskam však nevyhnutne potrebujete aj tapetársky valček.
Či je páska široká päť centimetrov, alebo tri, vždy ju musíte ťahať za stred, aby sa na jednej zo strán nenatiahla. Iba tak vytvorí na stene rovnú líniu namiesto oblúka. Najprv ju nežne potiahnete, potom pritlačíte ku stene a ku koncu zastrihnete nožnicami. Až vo chvíli, keď ju ku stene pritlačíte gumovým tapetárskym valčekom, jej lepidlo priľne k suchej maľovke a vytvorí bariéru, cez ktorú farba nepodtečie.
Bolia z toho ruky, je však istota, že línie budú rovné ako keď z praku vystrelí. I na odlepovanie existuje pravidlo, aby bolo všetko tak, ako má byť. Pásky treba strhávať vtedy, keď je posledný náter ešte vlhký. A to tak, aby od steny neodbiehali pod väčším, ako 45-stupňovým uhlom. Keď toto drobné majstrovstvo zvládnete, už vám to zostane naveky ako jazda na bicykli. To, čo zažijete, nikdy nezabudnete.
Pruhovaný vzor pasuje všade
Nájdete ho v kaštieľoch, hoteloch, a ak patríte medzi fanúšikov starých filmov, pruhovaný vzor dopĺňa každú scénu v prvorepublikovej komédii Martina Friča – Mravnost nade vše. Úzke biele prúžky oddeľujú dvojicu širokých farebných pruhov, ktoré sa striedajú naprieč miestnosťou. Takáto maľba môže byť jemná, ale aj vyzývavá, všetko záleží na odtieňoch.
Možno to vyzerá zložito, ale všetko sa zaobíde bez prácneho vymeriavania. Špagát s uviazaným závažím vyznačí na stene zvislú líniu, školské trojuholníkové pravítko so 60-stupňovým uhlom odmeria ich rozstup. Zvyšok je už iba o značení rysiek ceruzou na stenu a lepení maliarskych pások. Ak máte pomocníka, ktorý bude držať pri obkresľovaní špagát pri strope, ide to rýchlo. Ak ste na to sám, pomôžete si kusom maliarskej pásky. Tá má šírku päť centimetrov aby ladila so šírkou farebných pruhov.
Na maľbu farebných polí postačí maliarsky valček so šírkou jedenásť centimetrov. Budete musieť spraviť dva nátery, aby boli plochy pekne nakryté a jednoliate. Pre typickú izbu vám vystačí trojkilogramové vedierko z každého odtieňa – my sme kombinovali kapučíno s pastelovou malinou.
Pravá premena nastane vo chvíli, keď strhnete pásky. Dosiaľ utajené biele pruhy akoby dali maľbe formát. Mimochodom, podobná maľba je aj v pamätnej pracovni Hviezdoslava, ibaže s drobným ornamentom navyše.
Hravá geometria nemusí byť zložitá
Ak k zvislým pruhom pribudnú šikmé, na stene sa rozihrá grafika rybích kostí, klasov či dezénov pneumatík. Hoci pásky sú na stene nalepené vždy rovnako, odlišná maľba vzniknutých políčok výrazne ovplyvní celý výsledok.
Aj tentoraz berieme do rúk namiesto metra pravítko. K hotovým pruhom pribúdajú vodorovné rysky s odstupom krátkej strany trojuholníka. Tie ukazujú miesto, pod ktoré treba vždy nalepiť užšiu – tentoraz trojcentimetrovú pásku. Raz v stúpajúcej línii, hneď na to v klesajúcej. Je to pravidelný „cik-cak“ vzor, ktorý treba bez deformácie preniesť cez každý roh, zásuvku, okenný parapet či drevenú zárubňu.
Tam, kde sa niet čoho zachytiť, tam pomôže pri značení rysiek papier, ktorý je presne taký široký ako pruh medzi páskami kdekoľvek inde na stene. Hoci by bol kút miestnosti akokoľvek krivý, vždy to vyjde bezchybne. Nie je nutné, oblepiť páskami celú miestnosť odrazu. Najprv jednu stenu opáskovať a namaľovať, a potom ďalšie jednu po druhej, aby bola radosť z maľovania čím skôr. Je úžasné sledovať túto hru, kým si na ňu oči privyknú.
Modrý pastel so zemitou hnedou vyzerá skutočne atraktívne a objavujú sa ohlasy, že červená by to toho vniesla kus mladistvej dynamiky. Takmer ako na britskej zástave. Tento vzor však pekne ukáže aj s čiernou farbou s väčšími odstupmi medzi dvojpruhmi, aby na stene boli len klasy.
Tu je valček so šírkou jedenásť centimetrov nevyhnutnosťou a spotreba farby je takmer rovnaká ako pri pruhoch. Len pások sa minie omnoho viac, čo nie je veľká položka.
Šablónu si vyrobíte aj na kolene
Ak sa do pruhovanej maľby primieša štipka noblesy, niet pochýb o tom, že tradičný vzor s francúzskymi ľaliami nemá čo pokaziť. Obzvlášť v prípade, ak sa pruhy rozostúpia k dvojnásobnej šírke a ornament pripadne iba do každého párneho poľa. Najužšia stena a dvere osadené v jej strede napovedia, aké široké by pásy mali byť. Nám vyšli 60-centimetrové a zdá sa, že sme si počínali dobre.
Staroružový a sivastý odtieň pôsobia upokojujúco, rovnako ako tlmená grafika ornamentu. Predajcovia za šablónu s 50-centimetrovým vzorom pýtajú viac ako 60 eur a ponuka veru nie je veľmi pestrá. Ak opomeniete zopár orientálnych kvetinových ornamentov, zvyšok je gýč bez šance na úspech.
Tu lepšie padne sadnúť si k hárku hrubého zakrývacieho maliarskeho papiera, ktorý je zlisovaný zo starých novín a handier. Nakreslíte si naň ornament podľa svojho vkusu, vyrežete ho modelárskym skalpelom a všetko zastriekate lakom a akrylátovou farbou.
Vznikne tak šablóna, ktorej životnosť presne postačí na jednu celú miestnosť. Presne tak sme to spravili aj my, hoci s nadpájaním vzorov sme sa trochu potrápili, kým nám sadli.
Takéto maľovanie pýta len trochu trpezlivosti pri lepení šablóny na hotové, namaľované pruhy. Maliarska páska ju prichytí k stene a malý penový valček cez otvory vyčarí na podklade vzor. Nie každá farba je však na takúto techniku vhodná. Husté nátery Jupol Classic či Primalex Plus nie sú priveľmi praktické, pretože na papieri prirýchlo vytvoria hrubú vrstvu, ktorú treba olupovať. Chce to farbu jemnejšiu, s menším podielom plniva – Primalex Insipiro alebo Fortisimmo, Jupol Gold či podobne – farby ktoré vytvárajú na stene iba tenučkú vrstvu.
Takáto maľba nezaberie viac času ako čarovanie s precíznymi geometrickými vzormi. Aj tu – podobne ako pri valčekoch – však platí pravidlo, že biely ornament by bol prisilným kontrastom, pri ktorom by bolo vidieť každú drobnú nedokonalosť. Bielu treba tlmiť do svetlučkých pastelov či šedi.
