SME

Premeňte svoj dvor na sanatórium duše

Ak máte nevyužitú záhadu a priestor okolo domu, ktorý vás priťahuje omnoho menej ako jedáleň, salón či izbica vo vašom rodinnom hniezdočku, je správny čas na zmenu

(Zdroj: Ilustračné - freeimages.com)

Je to idylka, po ktorej túžime všetci. Sadnúť si po rušnom dni na dvor a tešiť sa z jeho malebných zákutí, sviežeho povetria s parfumom kvietia a hrejivých lúčov večerného slnka. Snívame o pohode, pri ktorej zastane čas a naša myseľ sa rozbehne voľnosťou nezáväzných myšlienok.

Hoci vieme atmosféru opísať, málokomu z nás sa ju podarí vo svojom dvore aj vyčariť. Nech čerpáme inšpirácie kdekoľvek, akosi nefungujú. Kdesi je chyba a je na čase odhaliť ju. Ako vzniká takéto sanatórium duše?

Pusté dvory

Janko Alexy píše vo svojich románoch o prechádzkach piesčitými chodníčkami dvorov a záhrad, Božena Slančíková opisuje posedenia, výdatné obedy a dišputy za stolom pod starým stromom vo dvore a Vajanský nevynechá takmer v žiadnom z románov vôňu kvitnúcich líp, ktorá sa zakráda do filagórií, kde domáca osádka s návštevami kráti svoj čas. Všetci trávia na dvore toľko chvíľ, koľko sa len dá.

Ak sa však z okna jachajúceho vlaku zapozeráte do slovenských dvorov, sú opustené a zívajú prázdnotou. V jedných stoja kopy dreva a dosiek pozakrývané plachtami, inde sú opustené chlieviky a rozbité skleníky, obďaleč vidno zvyšky stavebných materiálov a v ďalších zasa len holý zelený trávnik s trochou ozdobnej výsadby. A ak príde na altánky, sú opustené a nik v nich nesedí. Ľudia zmizli, pretože sa utiahli do svojich domovov.

Túžby, ktoré sa nenaplnili

Módne trendy akosi nevystihli naše nároky. Navykli sme si na pohodlie a modernú výbavu našich obydlí, ktoré nám v altánku chýbajú. Len čo sa skončí grilovačka, utekáme z nepohodlných lavíc a stoličiek pred rozhorúčeným dvorom do našich príbytkov.

Niekomu chýba televízor, inému internet, ďalší sa cíti v holom drevenom prístrešku neútulne a všetci máme pocit, že je to akési provizórium. Nepohodu nezachráni ani slnečník, leňoška či bazén. Takéto pocity hrdinovia našich literárnych klasikov nemali. Žili v jednoduchom období, kde boli múry domov väzením a voľnosť prírody bola lákavejšia ako čokoľvek iné. Letovali vonku – vo dvore, v háji či na lúke pri lesíku.

Aj naše dvory sú akési zvláštne. Zapnete televízor a vidíte, ako Martin Čurda so svojím tímom pomocníkov roluje za domom trávnik, ktorý obkolesuje oblúkmi skromnej ozdobnej výsadby zasypanej kamením či kôrou. Tvorí holú pláň, ktorá sa na slnku neznesiteľne rozpáli, takže nečudo, že z nej utekáme preč.

Je to móda, ktorá je akási pomýlená - s čistými líniami a znakmi absolútnej moci nad prírodou, ale mŕtva. Nadovšetko mŕtva.

Trinásta komnata domovov

Sanatórium duše však nie je pustým dvorom. Je akousi komnatou, ktorá sa otvorí vo chvíli, keď z verandy zostúpite na prvý schodík. Ocitnete sa v oddychovom kúpeľnom parku, cez ktorý nedovidíte ani na plot. Prechádzate kľukatými cestičkami cez útulné zákutia, až kým neprídete k terase s dreveným záhradným domčekom. Hoci tento sen vyrástol na obyčajnom osemárovom pozemku, z ktorého ukrojil štedrý kus domček s predzáhradkou, predsa sa zdá nekonečný. Útulný, pohodlný a naplnený všetkými divmi prírody.

Ak máte obyčajný prázdny dvor, nevyžuitú záhadu a priestor okolo domu, ktorý vás priťahuje omnoho menej ako jedáleň, salón či izbica vo vašom rodinnom hniezdočku, je správny čas, aby ste to zmenili.

Park naplnený tôňou a vlahou

Čo majú spoločné baza, lieska, jarabina, bršlen, breza, kalina a rododendron? Všetky môžu rásť v našich dvoroch, aby vytvorili vertikály, ktoré rozbijú plochú škvarku zeme na park v tôni zelene.

Za našimi domami nepristávajú lietadlá a ani neparkujú kamióny. Dokonca v žiadnom z dvorov nevyrastie na čas ani cirkusové šapito. Môžeme si dovoliť pretkať ich spleťou drevín, medzi ktorými vzniknú ostrovčeky a zákutia na ozdobnú výsadbu. Sú ako malé čistinky v lese, z ktorých každá je malým rajom kvitnúcich bylín.

Jedna je nadobro biela a svieti drobnými kvietkami od včasnej jari až do pozdnej jesene. V druhej sa pri zemi krčia modrasté koberce nezábudiek a ďalšia je posiata kvetmi lesov. V každom malom zákutí akoby sa otváral nový svet. Hoci spravíme len niekoľko krokov, otvára sa jedna krása za druhou, akoby ani od seba neboli oddelené jediným krom.

Možno potrvá tri či štyri roky, kým takáto výsadba zmocnie a zahustí sa. Isté však je, že klíma vo dvore sa nadobro zmení. A ak všetky vertikály múrov porastú brečtanom a paviničom, všetko sa zmení na vlhký zelený raj. Taký, čo sa neprehreje ani v tej najväčšej horúčave.

Tráva má do tohto raja vstup zakázaný, ak dostane šancu, tak vari iba na slnečnom záhončeku, kde sa mihajú chocholy pampových travín nad hlavami. Zamotaná spleť výsadby prerastajúca cez hlavu vyjaví svoje čaro.

Cestičky ubiehajúce pohľadu

Sanatórium nekladie žiadne bariéry, a preto je pretkané cestičkami, ktoré nežiadajú gumáky či obuv na von. V lete znesú prechádzku naboso a na okrajoch sezóny nezašpinia papuče, ktoré nosíme v dome.

Chodníčky z betónových tvaroviek vidieckych dizajnov sa kľukatia záhradou a prechádzajú z jedného zátišia k druhému. Tu nás vedú k lavici s lampou na čítanie kníh, tam zastanú pri leňoške, obďaleč sa vynorí malé odpočívadlo so šachovým stolíkom a postupne prichádzame k veľkej drevenej terase. Ba aj do záhonov a pomedzi kry sa dá prejsť bez šliapania po holej zemi. Sú tam nášľapné dosky, ktoré vyzerajú ako kotúče zo starých pňov. Kto by uveril, že sú tiež z betónu.

Možno takéto kľukatenie stojí viac ako priama cestička, ktorá vedie skratkou z jedného konca parku do druhého. Jej romantická atmosféra však prehlbuje pocity, ktoré sme do zeme zasadili spolu s krami a bylinami. V každom ročnom období všetko mení svoju tvár a cestička vedie kroky tam, kde je radosť tráviť chvíle. Ba aj okolitý ruch akosi v hustej spleti listov stíchol.

Filagória moderných čias

Ako pretvoriť nepohodlné altánkové provizórium na atraktívne hniezdo, ktoré nám dožičí v záhrade komfort, ktorý si môžeme užívať plnými dúškami? Nech to znie akokoľvek nemožné, predsa len sa cesta nájde.

Drevený záhradný domček má pôdorys 4 x 4 metre a jeho priečelie je z polovici tvorené dverami. Keď doň zasadnete, máte pocit, akoby ste pred sebou mali výkladnú skriňu s krásami svojho parku. Hoci sedíte v pohodlnej pohovke, máte na dosah ruky rádio s nedeľným matiné na Devíne a v pohotovosti aj notebook s pripojením na internet, predsa ste na čerstvom vzduchu vonku. V daždivom aprílovom ráne, v septembrovej pľušti i v obednej augustovej spare.

Domček má izolovanú strechu i podlahu, dokonca má aj vlastné elektrické kúrenie. Nie je to šopka na fúriky a vidly, ale skutočný salón podľa vzoru našich príbytkov.

Pred domčekom je drevená terasa veľká ako domček samotný, ktorá zachádza za jeho roh. Je akýmsi rozšírením, ktoré dáva priestoru nádych vzdušnosti. Čokoľvek po rovine vytiahnete von – či už je to diván, alebo servírovací stolík s grilom, ste ako doma a máte pocit, že dnes tu budete aj spať. Váš dom, akoby ste v sezóne ani nepotrebovali. Tomu sa povie letovanie naplno.

Solárne lampy, elektrické rozvody, vybavenie a dekorácie podľa vkusu každého z nás. Je to ako druhý dom, ktorý sa snúbi so zeleňou a prírodou.

Tôňa i priestor na úžitok

Ani terasa nemusí byť rozpálená slnkom, ak nad ňou čnie pergola, v ktorej je osadené rozťahovacie tienenie. Mení sa podľa ročného obdobia a je stredobodom života. Každá knižka tu tratí svoju záložku, vietor na nej utŕha slová dôverných rozhovorov a vylievajú sa tu pocity šťastia i nešťastia. Kde inde, ako v sanatóriu duše sa dá precítiť každý vnem.

Neznamená to však, že všetko je iba na parádu. Kúsok povedľa domčeka je úžitkový kút. Kvetináčové stromoradie je obsypané ovocím, v skleníku sa červenejú strapce paradajok a na štvorici vyvýšených záhonov sa v štvorcoch ukazujú rôzne druhy lahôdkovej zeleniny. Tento kút je ako stánok s čerstvým ovocím a zeleninou, ktoré si môže každý odtrhnúť, aby rozjaril svoje čuvy.

Každý rok sa v úžitkovom kútiku deje nový experiment so semienkami a priesadami, nikto však nikdy nečaká zázraky. Kým regály v supermarketoch sa prehýbajú pod ťarchou farmárskej úrody, doma pučia zo zeme iba tie najjemnejšie lahôdky. Pri nejednej z nich sa horalky od Sedity možno učupia strachom, či nestratia na svojej delikatesnej povesti.

Drevo je kráľovskou korunou

Nie všetko je v moci prírody a ak príde na starú maštaľku, podsieň či v kriakoch utajený vchod do pivnice, všade vidno prvky z dreva vyrobené zručnými rukami domáceho pána. Raz je to treláž, po ktorej sa šplhá klematis, inokedy oblúk s popínavou ružou obsypanou voňavým kvietím, alebo aj búdka pre vtáčatá a napájadlo, na ktorom pijú vodu včielky samotárky.

Niet pochýb o tom, že pod ochranným náterom vydržia celé desaťročie. Ak ich však ovinie patina staroby, ktorá nakrčila konáre krov a kmene stromcov, predsa len budú ešte zaujímavejšie a útulnejšie. Pravdou je, že vyžitý a zostarnutý park sa nedá ani kúpiť, ani vysadiť. Treba ho len nechať žiť a zostarnúť.

Kde treba začať

Hoci sa mnohým javí sen o sanatóriu duše fantazmagóriou, je v silách každého z nás takýto raj za svojím domom vytvoriť.

Tento koncept vychádza zo starých anglických vidieckych záhrad, z ktorých mnohé si dodnes zachovali svoju tvár a charakter.

Nie je tajomstvom, že takýto zapestovaný a vyladený priestor zvyšuje hodnotu nehnuteľnosti a dáva jej charakter, ktorý chýba stavbám v jej okolí.

Budovanie dáva zmysel v etapách, ktoré nadväzujú jedna na druhú. Na začiatku je to iba drevená platforma, na ktorej vystaviate domček, neskôr k nej pribudne terasa a dobudujú sa chodníčky v upravenom teréne.

Výsadbu zakladáte postupne. Od drevín, ktoré rastú najrýchlejšie, cez tie pomalšie rastúce až po trvalky rôznych výšok, kvetenstiev, listov a habitusov rastu. Taktiež úžitkový kút svojím charakterom nenadväzuje na ostatné prvky.

Výbava domčeka, záhradný nábytok a oddychové zákutia pribúdajú postupne, rovnako ako drevené prvky a závlahový systém, ktorý vychádza z jednotlivých prvkov výsadby. Všetko akoby sa postupne dopĺňalo a ohlasovalo samo od seba. Naberte preto odvahu, sadnite si za hárok štvorčekového papiera a pustite sa do plánovania ešte dnes. Stále je dostatok času na to, aby ste prvý rok budovania využili naplno.

(mg)

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 706
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 534
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 532
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 796
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 009
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 947
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 621
  8. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 6 728
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Domestikovali ich obyvatelia dnešného Peru približne pred 5000 rokmi.


a 1 ďalší

Obľubujú teplejšie polohy Slovenska.


a 1 ďalší

Čím žije slovenská permakultúra dnes?


a 1 ďalší

Sadzačka musí vyčnievať nad povrch


a 1 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu