Pozberové dozrievanie zvyšuje kvalitu osiva

Uhorky a paradajky patria medzi najobľúbenejšie pestované druhy. Ak sme s nejakou odrodou spokojní, radi by sme ju pestovali aj v ďalších sezónach. Ak ide o nehybridné druhy, získanie ich osiva je pomerne ľahké a bezproblémové. Jedným z kľúčových úkonov pri ňom je pozberové dozrievanie. Povedzme si, ako pri ňom postupovať.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Predstavujeme pestovanie rebarbory krok za krokom Čítajte

Pozberové dozrievanie uhoriek a paradajok je akousi obdobou dosušovania semien iných rastlín. Pri paradajkách a uhorkách nechávame zrelé plody ešte nejaký čas v teple odležať. Tým dosiahneme lepšiu kvalitu osiva.

Na osivo len zrelé plody

Už pri zbere dbáme na to, aby sme oberali pokiaľ možno plody úplne vyzreté. Prechod do plnej, semennej či botanickej zrelosti sa pri uhorkách prejaví najmä zmenou farby plodu.

Z pôvodnej zelenej prejde obvykle do žltej až sýtožltej, podľa odrody. Úplne vyzretý plod uhorky je dorastený, ďalej sa už nezväčšuje, začne žltnúť alebo hnednúť a stopka plodu už ideálne zasychá.

Botanická zrelosť je pri uhorkách odlišná od tzv. konzumnej zrelosti, keď na jedlo zberáme vlastne plody mladé, nie plne vyvinuté, pri ktorých sú vnútri len náznaky semien, aby boli krehké a chutili nám.

Znojemské. Plod uhoriek obľúbenej odrody je na záhone v semennej zrelosti vyvinutý do plnej veľkosti a žltej farby. (zdroj: archív autora a Gengelu)

Pri rajčinách je plná zrelosť v podstate totožná s konzumnou zrelosťou. Plod je pri nich úplne vyvinutý a vyfarbený a pri pokuse odtrhnúť ho od stopky z rastliny na záhone sa dosť ľahko oddeľuje.

Všeobecne platí, že na semeno berieme v Gengeli vždy plody odrodovo typické so znakmi odrody ako tvar, farba a pod. Podľa možností potom uprednostníme plody skôr väčšej alebo strednej veľkosti, pretože vo väčších plodoch je obvykle tiež viac semien. Naopak malé plody obsahujú menej semien a tieto semená môžu byť aj slabšej kvality.