V malebných lesoch neďaleko mestečka Telč sa v lese ukrýva hrad a v ňom celá botanická záhrada. Stromy s koreňmi i korunami, mravenisko a mnohé ďalšie malé veľké poklady a zaujímavosti pre všetkých, ktorí majú radi históriu, prírodu, a vždy ich poteší, ak sa na výlete dozvedia niečo nové.
Predstavujeme 10 aktuálnych tipov na zber ovocia Čítajte Zámoček nie je veľký ani malý, nenachádza sa ďaleko ani blízko, jeho dejiny sú podobné histórii tuctov iných stredovekých hradov a v jeho expozíciách je len jediný pôvodný predmet. A predsa má lovecký hrad Roštejn šmrnc a čaro, ktorému návštevník ľahko podľahne.
Kamennému hradu vyrastajúcemu zo skaly dali meno, ako inak, stredovekí majitelia. V erbe mali ružu, a tak sa z Rosensteinu počas stáročí postupne stal Roštejn.
Sedemboká gotická veža hradu Roštejn akoby vyrastala priamo zo skaly (zdroj: autorka)Pôvodnú gotickú výstavbu dosvedčuje zachovaná 43 metrov vysoká sedemboká veža. Pri vtáčom pohľade z nej na sýtozelené more okolitých lesov človeku razom napadne, prečo dali hradní páni Roštejn v renesancii prestavať na poľovnícky zámoček.
Kamkoľvek sa z hradu pohnete, v útrobách lesov to žije. Hotová zvernica. A aby to žilo aj naďalej, súčasťou expozícií je tu dnes okrem poľovníckej tematiky aj náučná zážitková výstava nielen pre deti a ich rodičov. Ponúka okrem iného aj príležitosť upratať si v pojmoch, ako sú lovec, horár, poľovník, lesník či hájnik.
V češtine má k spoločnému významovému jadru týchto pojmov ešte stále blízko „myslivec“. Myslivec je totiž ten, ktorý je „myslivý“, a teda zádumčivý, rozmýšľajúci, horlivý a má záľubu v niečom.
Až postupne sme sa dostali k tomu, že ide o človeka, ktorý sa zaoberá aj lovom, poľovaním. Na týchto miestach sa môžeme tiež dozvedieť, čo všetko by mal poľovník vedieť a poznať a čomu sa venuje v jednotlivých častiach roka.
Predplaťte si Magazín Doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne-doma-v-zahrade
Navštíviť hrad Roštejn sa nemusia obávať ani tí, čo majú všetky druhy zvierat radi výlučne mimo taniera. Hravou formou a celkom nenásilne sa v priebehu prehliadky budú môcť prejsť po stopách jeleňa, stretnúť netopiera, doslova preliezť obrím mraveniskom a všetkými zmyslami sa napojiť na vnemy z pomyselného stromu od jeho koreňov až po korunu.
Nie je to teda len výstava o histórii hradu a dávnych obyvateľoch loveckého sídla, ale najmä nápaditá prehliadka vzťahu človeka a prírody, ktorý kedysi dávno vyšiel z lesa, a keď si na skale postavil svoj kamenný dom, zistil, že sa aj tak bez lesa nezaobíde.
Sú staré stromy vždy veľké?
Veru nie! Na hrade sa nielen deti z vystavených exponátov dozvedia, že aj dva približne rovnako staré stromy môžu mať celkom rozdielnu veľkosť a obvod kmeňa.
Ten oveľa menší (na snímke hore) má 146 rokov a je zo smreka rastúceho pod vežou na hradnej skale. Väčší (dolu) je zo 156-ročného duba a rástol tiež neďaleko loveckého zámočka.
Ak niekto neverí, že tieto stromy boli približne rovnako staré, stačí, ak si to overí spočítaním letokruhov na oboch kmeňových kotúčoch.
(zdroj: Erika Litváková)Ako vznikla prvá kocka cukru)
Ani v poľovníckej kuchyni nesmel chýbať cukor. Až do roku 1841 sa cukor tvaroval do homolí, v ktorých sa aj skladoval a pri varení a pečení sa štiepal kliešťami. Len 25 kilometrov od Roštejna ležia Dačice, mestečko, ktoré dalo svetu kockový cukor.
Manželka Jakuba Kryštofa Radu, riaditeľa vychýrenej miestnej rafinérie, sa pri výrobe cukroviniek jedného dňa bolestivo poranila pri sekaní cukru z homole a svojho manžela preto nabádala, aby vymyslel praktickejší, už porciovaný cukor.
Pán riaditeľ manželkino prianie vypočul a vzápätí ako prvý získal aj cisárske privilégium na výrobu kockovaného cukru.
(zdroj: Erika Litváková)
