Vo vlahé teplé poobedie vám robia v záhrade spoločnosť malé mušky? Vedia hrýzť a sať krv. Týmto nepríjemnostiam sa môžete vyhnúť preskupením svojich aktivít v čase.
Adrián Purkart: Odmalička som nosil hmyz v zaváraninových pohároch Čítajte Mušky čeľade Simuliidae sú široko rozšírené a vyskytujú sa všade okrem Antarktídy, niektorých púští a na ostrovoch bez tečúcej vody.
Práve tečúca voda je dôležitým faktorom pre ich rozšírenie, napokon je potrebná pre vývin lariev. Tie totiž pre svoj život vyžadujú vodu s vysokým obsahom rozpusteného kyslíka.
Pod jej hladinou žijú prichytené o kamene a iné substráty, pričom pomocou zvláštnych vejárovitých útvarov zachytávajú potravu. Filtrujú nimi najmä baktérie a drobné organizmy.
Na rovnakom mieste sa aj kuklia, až napokon vyliezajú z vody. Samotné mušky sú pomerne drobné – dosahujú veľkosť od 1,5 po 5 milimetrov. Väčšina z nich je tmavo sfarbená, iba niektoré druhy majú kontrastné belavé až striebristé vzory.
Obe pohlavia vyžadujú k životu cukor (medovica, nektár), ktorý je nevyhnutným zdrojom energie pre let, a preto ich možno nájsť posedávať na kvetoch. Zaujímavosťou je, že samice viacerých druhov vyžadujú na vývin vajíčok aj krv teplomilných organizmov. Sú evolučne príbuzné komárom, a kým tie nás obťažujú hlavne za súmraku, mušky sú v našich podmienkach aktívne najmä cez deň.
Mýlia si nás so zverou
Mušky môžu spôsobiť rôzne nepríjemnosti. Krvou sa živia iba samičky, samce sú neškodné. Samice lokalizujú svoje obete na základe zvýšenej koncentrácie oxidu uhličitého, ktorú živočíchy vrátane človeka, vydychujú. Keďže koncentrácie tohto plynu sa pri vydychovaní líšia, niektorých ľudí môžu mušky napádať viac ako druhých.
Napádajú rôzne skupiny živočíchov, predovšetkým domáce zvieratá, vtáky (vrátane hydiny) a hovädzí dobytok. Samice majú malé zúbkované hryzadlá a dokážu nimi spôsobiť veľmi nepríjemné a bolestivé uhryznutia.
(zdroj: adobe stock)K najbežnejším miestam napadnutia patria krk, hlava, uši a brucho. Väčšie počty mušiek nachádzame v blízkosti tokov riek a potokov. Nie je to však pravidlo a bolo dokázané, že mušky vedia zalietavať až 25 kilometrov od zdroja svojho liahnutia.
Pri práci v záhrade do nás intenzívne narážajú najmä na obnažených častiach tela a „skúšajú“, či nás je možné napadnúť. Frekvencia útokov sa prudko zvýši, keď si človek čupne, čo možno vysvetliť vyššou atraktivitou mušiek voči nižším, kompaktnejším živočíchom. V slovenskej prírode tak hlavnou príčinou obtiaže nie je samotné hryznutie muškami, ale ich vytrvalý let v okolí tváre.
Najvyššia aktivita otravných mušiek býva medzi 9. až 11. hodinou dopoludnia a medzi 16. a 19. hodinou popoludní a večer. Najvhodnejším časom na prácu je preto skoré ráno, skoré popoludnie a neskorý večer.
Predplaťte si Magazín Doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne-doma-v-zahrade
Záhradkárom pomáha zopár zásad
Samice mušiek sa nás snažia napádať preliezaním cez rôzne drobné otvory na oblečení. Ak uhryznutie nastane, môže dôjsť v mieste pohryznutia k alergickej reakcii. Najčastejšie sú to lokálne podráždenia až po opuchy. Niekoľko dní sa môžu vyskytovať aj krvavé škvrny s veľkosťou približne 3 mm.
Dopomôcť k ochrane proti muškám môže vhodnejšie oblečenie. Odporúča sa nosiť tričká s dlhými rukávmi a nohavice zasunuté do topánok. Pre mušky je zároveň viac odpudivá svetlá farba a naopak tmavá farba ich priťahuje. Záhradkári by sa taktiež mali vyhýbať parfumom so sladkou vôňou a sladkým nealkoholickým nápojom.
Napádanie ľudí prebieha prevažne počas dňa. Najvyššia aktivita býva medzi 9. až 11. hodinou dopoludnia a medzi 16. a 19. hodinou popoludní a večer. Najvhodnejším časom na prácu je preto skoré ráno, obed a neskorý večer.
Mušky majú tendenciu byť najaktívnejšie počas zamračených dní a tesne pred búrkou. Proti muškám zaberajú štandardné repelenty určené proti komárom. Odporúča sa taktiež konzumácia cesnaku a užívanie vitamínu B1.
Odpudzujúco fungujú aj rôzne oleje, napríklad citronela, levanduľový, eukalyptový a sójový. Účinné sú však len krátkodobo a počas teplejších dní môžu na citlivej koži vyvolať alergické reakcie. Zásahy proti larvám v tokoch sú účinné, podobne ako v prípade komárov, pomocou pôdnych baktérií, známych pod skratkou BTI.
Pomáhajú nám ich parazity
Najvhodnejšou technikou na kontrolu mušiek je biologická ochrana. V tomto smere sa ako najúčinnejší nepriatelia javia huby, baktérie a vírusy. Žiaľ, realizácia umelého chovu parazitov je technicky zatiaľ veľmi náročná na to, aby sa dala využívať efektívne. V tomto smere nám preto pomáha samotná príroda.
Veľmi častými parazitmi mušiek sú hlísty čeľade Mermithidae. Tie perforujú kožu lariev mušiek a vyvíjajú sa v ich telách, prečkávajú fázu kuklenia a následne prežívajú v dospelých jedincoch. Infikovaná okrídlená muška dokáže zaniesť hlístice ukryté v jej tele na nové stanovište, kde ju opúšťajú, kladú vajíčka do vody a cyklus sa uzatvára.
Larvy simuliek pod vodou (zdroj: autor)Tieto javy sú však v našej prírode takmer úplne nepoznané, o to viac si vyžadujú vedeckú pozornosť. Na Slovensku sa týmto témam intenzívne venuje študentka Ivona Lužáková so svojím školiteľom Matúšom Kúdelom z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.
Dokážu skoliť aj veľké hospodárske zvieratá
Mušky patria medzi ekonomicky dôležité trápiče hospodárskych zvierat. Ako hostiteľov vyhľadávajú hlavne hydinu, kone a hovädzí dobytok. Môžu zapríčiniť alergické reakcie, pri vysokom počte anémiu a náhlu smrť.
Väčšina úmrtí je zapríčinená uvoľňovaním toxínov zo slín. Vytrvalé napádanie zvierat spôsobuje zníženie produkcie mlieka, úbytok váhy, impotenciu a choroby spojené so stresom. Splašené zvieratá obliehané mračnom mušiek v snahe zachrániť sa narážajú do ohrád a prekážok, čo býva aj fatálne.
(zdroj: adobe stock)V niektorých oblastiach sú roje mušiek natoľko silné, že novonarodené teľatá často umierajú na stratu krvi. Napríklad v júni 1996 došlo v Poľsku k premnoženiu mušiek, čo malo za následok hromadné úhyny koní a dobytka (809 mŕtvych zvierat).
Veľký vplyv majú mušky aj na vtáctvo. Štúdie na kolóniách čajok ukázali, že napádané vtáky trávili menej času sediac na hniezde, čo sa podpísalo na väčšej mortalite mláďat.
