„Zlý je oheň aj povodeň aj krupobitie, ale horšie – planý sused,“ – vyriekla prorocky moja horná suseda Angelka, keď sme sa prisťahovali na dedinu. V dobrom rozmare sme ju teda pozvali na pohárik vínka, aby sme tým spečatili naše budúce pokojné spolunažívanie. Keď však po treťom poháriku a druhej šálke kávy spochybnila ich chuť, spozornela som.
Japonská prerezávka Čítajte Do okien červené muškáty
„A hlavne potrebuješ na okná červené muškáty, aby sme ich mali rovnaké. To by bolo pekné. Nie ako vaši predchodcovia, tí mali na just ružové.“ A je to tu. Nebude to až tak idylická susedská selanka…
Keď na druhý deň priniesla dva hrantíky nádherných kvitnúcich červených muškátov, zabudla som na všetky obavy a pozvala som ju na palacinky. A už sa Angelka rozbehla: „Ale nesmieš ich prelievať, to by prestali kvitnúť. A každý boží deň ich musíš okúkať. Ak začnú odkvitať, vyštipni ich nechtami, budú zas vypúčať. Keď pôjdete na viac dní preč, len povedz, sa ti o ne postarám. A budete mať aj kury? Keď by bolo niečo, môžeme si ich navzájom povartovať. Veď vieš, otvárať, kŕmiť, zatvárať… Také pokojné a kypré jak vankúšik sú orpingtonky. Alebo zas aralkány, to sú indiánky a znášajú tyrkysové vajcia. Veď uvidíš, iné ani neprobuj.“
(zdroj: Ilustroval – Igor Strinka)Tak toto som ozaj nečakala. Pánabeka! Pár dní som sa zatajovala a na ulicu som vyšla, iba keď som videla, že je za domom v záhrade a neuvidí ma z okna.
Zamestnala som sa na „skrátený úväzok“ na obecnom úrade a vtedy som pochopila, že Angelka mala pravdu. Komunálna politika je hlavne o susedských šarvátkach, žabomyších vojnách a psích hovienkach.
Zridala sa večer zo stromu
Jedno ráno blikala na ulici sanitka a traja zdravotníci sa do nej snažili milú susedku natlačiť. Keď ma zbadala, šikovne sa im vyšmykla s tým, že mi musí dať kľúče od baraku a vysvetliť, ako mám polievať kvety. Fialovou spuchnutou rukou mávla vyjaveným saniťákom a už ma vodila po všetkých izbách, po všetkých okenných parapetoch, stojanoch, závesných kvetináčoch a policiach plných najrôznejších izbových rastlín.
„Zridala som sa včera večer zo stromu. Ako hnilá hruška som zletela. Len som chcela z vetvy tie bezchvosté sliepky „indiánky“, zahnať do kurníka. Dúfala som, že do rána budem v poriadku, ale ruka mi spuchla ako kysnutá knedľa. Kukaj! Už ani nebolí, ale v noci, pľuha, bolela sťa sto čertov. Netuším, dokiaľ ma budú dávať dohromady.
Predplaťte si Magazín doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne/doma-v-zahrade/dvz-pribeh-vlakna/
