Z našej krajiny sa vytrácajú plynulé prechody medzi lesným a lúčnym prostredím, kde nachádza životný priestor vzácny popolavec dlholistý moravský či jasoň chochlačkový.

Keď sa povie „endemická rastlina“, väčšine Slovákov napadnú predovšetkým známejšie mená ako lykovec muránsky, rumenica turnianska či poniklec slovenský. Len málokto pozná ďalší podobne vzácny poklad našej flóry popolavec dlholistý moravský.
Popolavec dlholistý moravský (Tephroseris longifolia subsp. moravica) začne na lúkach rozkvitať už čoskoro, spravidla sa tak totiž deje na prelome mája a júna. Ide o nenápadnú astrovitú rastlinu, o ktorej zrejme väčšina čitateľov zrejme ešte nikdy nepočula. Vzhľadom pripomína pomerne bežné starčeky.

Tento poddruh možno nájsť iba na niekoľkých málo lokalitách na svete, a to v Bielych a Bílých Karpatoch, Strážovských vrchoch, Vtáčniku a Tríbeči. Väčšina miest, kde sa dnes vyskytuje, je pritom „veľká“ sotva pár hektárov a populáciu tu tvorí zopár desiatok, v lepších prípadoch stoviek jedincov.
Práve pre vzácnosť a výnimočnosť sme si v ochranárskom združení BROZ vybrali popolavec za jeden z cieľových druhov projektu LIFE Endemic PANALP. Ten sa totiž, ako už jeho názov napovedá, zameriava okrem iného aj na záchranu endemických druhov a nelesných biotopov, ktoré osídľujú.

Pod Vršatskými bradlami
Najintenzívnejšie aktivity na záchranu popolavca dlholistého moravského prebiehajú na lokalite Lysá, ktorá je súčasťou územia európskeho významu Vršatské bradlá.
Táto strmá lúka na severnom úpätí Chmeľovej, druhého najvyššieho vrchu Bielych Karpát, patrí čo do rozlohy aj veľkosti populácie medzi najdôležitejšie lokality tohto druhu na svete. O to viac nás teší, že po dlhých desaťročiach poklesu sa jej početnosť začína konečne stabilizovať.
Predplaťte si Magazín doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne/doma-v-zahrade/dvz-pribeh-vlakna/

Na úbytok popolavca poukazovali botanici už v 80. rokoch minulého storočia. Vtedy súvisel najmä s intenzifikáciou hospodárenia – rozorávaním lúk, prihnojovaním syntetickými látkami, prisievaním vysokoprodukčných tráv či nadmerným spásaním dobytkom.