Všade, kde sa darí viniču hroznorodému, uhorkám, paprike a ďalším teplomilným plodinám, bude sa dariť aj ibiškovcu jedlému, ktorý dnešní pestovatelia poznajú skôr pod pomenovaním okra. Jeho domovom je Afrika, povodie Bieleho Nílu. Oproti spomínaným záhradným plodinám má tú výhodu, že z neho netreba predpestovať priesady. Vysievame ho rovno do vyhriatej pôdy. Plodiť začne už po 60 dňoch.

Kým iné teplomilné plodiny potrebujú dlhší čas na rozbeh do sezóny, pri ibiškovci to neplatí. Prvé plody, budeme zberať už za dva mesiace od výsevu. Guľaté veľké semená, ktorými sú tobolky vyplnené, veľmi dlho dozrievajú – môže to byť až 120 dní.

V našich podmienkach zvyčajne nestihnú dozrieť pred príchodom mrazov. Z pestovateľského hľadiska je okra náročná na kvalitnú pôdu, vlahu a výslnné stanovište. Za dobrú starostlivosť sa odmení vitálnym rastom, nepretržitým kvitnutím a bohatým nasadzovaním plodov.
Jedlá je celá rastlina
V tropických krajinách ibiškovec dorastá do pozoruhodných rozmerov, môže to byť meter až dva metre, u nás bude menší, ale vždy dekoratívny, úhľadný, s veľkou plodivou silou. Jedlá je celá rastlina. V juhoamerickej kuchyni sa prášok zo sušených listov používa na zahusťovanie jedál.

Predmetom pestovania sú hlavne nezrelé tobolky, ktoré inšpirovali záhradkárov v anglicky hovoriacich krajinách k pomenovaniu ladyfingers – dámske prsty. Vzhľadom vzdialene pripomínajú štíhle papričky, ale s paprikou nemajú vôbec nič spoločné. Okra, ibiškovec, patrí do čeľade slezovité a je príbuzným ibišteka sýrskeho, bavlníka či ibišteka bahenného.
Predplaťte si Magazín Doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne/doma-v-zahrade/dvz-superpolievky/

Akoby ani nepatril na hriadky
Ibiškovec kvitne nezvyčajne peknými krémovožltými kvetmi s červeno čiernym stredom. Sú tiež jedlé a možno nimi zdobiť jedlá na tanieri i dezerty.