Adrián Purkart pôsobí ako vedecký pracovník na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zameriava sa primárne na ekológiu hmyzu. Okrem toho je vášnivým chovateľom, ako aj pestovateľom. Od nového roka sa stal predsedom Slovenskej entomologickej spoločnosti pri SAV.
Gazdovstvo u Harušťákov usporadúva ovocinárske kurzy. Chystá permakultúrnu záhradu Čítajte Vo svojom životopise uvádzate, že popri vedeckej práci ste aj vášnivým chovateľom a pestovateľom. Môžete nám tieto aktivity trochu priblížiť?
Moja vedecká kariéra sa začala chovateľstvom. Od útleho detstva som si domov v zaváraninových pohároch nosil rôzne živočíchy, ktoré som nekonečné hodiny obdivoval.
Najčastejšie to boli mravce, ktorým som neskôr budoval špecializované teráriá, nazývané formikárium. Neskôr pribudli i iné špecializované teráriá, kde sa postupne vystriedalo vyše 400 rôznych taxónov.
Som vďačný rodičom, že mali so mnou toľko trpezlivosti a nevyhodili ma aj s tými zvieratkami z domu. Ak chce biológ živočíchom porozumieť, musí časť života stráviť ich pozorovaním a v prípade hmyzu je toto jedna z ciest.
Ako sa mení druhové zloženie hmyzu na Slovensku v súvislosti s klimatickou zmenou?
Kríza biodiverzity hmyzu spojená s poklesom jeho početnosti a druhovej bohatosti dobieha aj našu krajinu. Zatiaľ však nie je natoľko výrazná ako v iných európskych krajinách. Najzreteľnejšie postihuje motýle, pestrice a niektoré skupiny blanokrídlovcov.
Naopak, zmena klímy je spojená aj s príchodom nových, zväčša teplomilných druhov hmyzu do našej prírody.
Odhaduje sa, že za posledných 25 rokov nám ich takto pribudlo zhruba 300. Ubúdajú naopak chladnomilné a vlhkomilné druhy.
Ktoré najzaujímavejšie druhy v posledných rokoch prenikli na naše územie?
Za mňa je to jednoznačne sršeň ázijský. Nejde iba o mediálnu bublinu, ale o významný a zároveň zaujímavý prvok biodiverzity, ktorý najbližšie desaťročia ovplyvní slovenskú prírodu vrátane človeka. Charizmatické sú aj mravce rodu Strumigenys, ktoré sa k nám šíria z juhu Európy.
Predplaťte si Magazín Doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne/doma-v-zahrade/dvz-superpolievky/
Sú veľmi maličké (asi 2 mm) a tvoria malé hniezda počítajúc nižšie desiatky členov. Oproti obrovským mraveniskám mravcov lesných je to ako porovnať malý kmeň kdesi v amazonskom pralese s New Yorkom.
Spomeniem aj okáňa pajaseňového (Samia cynthia) dosahujúceho rozpätie krídel až 13 cm. Stretnúť také niečo v lužnom lese Podunajska dodá prazvláštny nádych tropiky.
Ľudia ríšu hmyzu na jednej strane bezhranične obdivujú pre farebnosť, hýrivú pestrosť a ladnosť pohybov, na druhej strane je však hmyz terčom trvalej celospoločenskej nevôle. Ako sa vám darí prekleňovať tieto rozpory?
Vždy, keď si nájdem čas, veľmi rád chodím popularizovať vedu a ukazovať deťom rôzne živé tvory do škôl. Mám za to, že budovanie vzťahu k prírode vzniká práve v tomto veku.
Najkrajšie zážitky prežívam u detí od 5 do 8 rokov, ktoré sú, prirodzene, veľmi zvedavé a s obdivom sledujú každý detail a pohyb. Občas tak spoza chrbta učiteľky prídu a zašepkajú, či môžu ešte vidieť pavúka a či si ho môžu dať na ruku s dodatkom, že sa nemusím báť – rodičom to neprezradia.
Naopak, ťažšie sa mi pracuje s deťmi prichádzajúcimi do puberty, keď je pre niektoré z nich odrazu všetko fuj. Stredoškoláci už tie tvory a informácie o nich vnímajú viac racionálne a doslova bažia po zaujímavostiach. Ak si prajeme žiť v spoločnosti rešpektujúcej životné prostredie so všetkými jeho zložkami vrátane hmyzu, najdôležitejšia je pre mňa práca s mládežou vo všetkých vekových kategóriách.
