V ročenkeDoma v záhrade špeciál 2025 nájdete:
Tisícročnú superzeleninu z Egypta Crapaudine
Odolné a chutné odrody viniča do záhradky
Dvanásť krokov k zdravším paradajkám
Všetko o podpníkoch pre ovocné stromčeky
Pôdu môžete ozdraviť slnečnicou aj ružami
Drobnochov: indické bežce, včely v malom a sliepky na vajíčka
Plus reportáže, recepty, prehľadné tabuľky, tipy a krížovka na voľný čas
Doma v záhrade špeciál kúpite v novinových stánkoch len za 3,50 eura. (zdroj: redakcia)Editoriál
Každá rastlina horčice roľnej vyprodukuje až 25 000 semien, ktoré si zachovajú klíčivosť aj 50 rokov.
Sedemdesiat rokov dokážu prečkať v pôde semienka pupalky. Pred sedemdesiatimi rokmi záhradkári pestovali pupalku okrem okrasných účelov aj ako zeleninu pre jej koreň, ktorý chuťou pripomína delikátnu šunku. Kvety pupalky sa roztvárajú až navečer. Divozelu veľkokvetý takisto ako pupalka kvitne jasnožltými voňavými kvetmi. Jeho semená vyklíčia aj po tisíc rokoch. Nijakú rolu pritom nezohráva čas ani nečas. S trochou úprimnosti si počas každej ďalšej sezóny všímame, že sme len hračkou ohromných síl, ktoré presahujú ľudské chápanie.
Zo 400 000 druhov divokých rastlín vyskytujúcich sa na Zemi človek nejakým spôsobom v priebehu histórie lepšie spoznal, domestikoval alebo ďalej kultivoval približne jedno percento. Že tie najprešľachtenejšie sú aj najchúlostivejšie, môžeme si doložiť opäť na dĺžke klíčenia semien záhradných plodín - sú oveľa menej životaschopné ako ich divokí príbuzní. Cibuľa, kozobrada či kukurica si podržia klíčivosť len dva roky. Hrach, petržlen a pór tri roky. Ako je to pri ďalších záhradných plodinách? Semienka papriky si zachovávajú klíčivosť od troch do päť rokov. Mrkva, rajčiny a špargľa štyri roky. Možno ešte po piatich rokoch vyklíčia semienka hlúbovín, šalátu či kvaky. Baklažány, cvikla a všetky tekvicovité vrátane melónov klíčia aj po šiestich rokoch. Oproti nim je „rekordmankou“ uhorka, ktorej semienka vyklíčia aj o desať a viac rokov. Dokonca pri nich platí, že tie, ktoré dlhšie odležia, dávajú lepšie úrody.
Uhorky človek šľachtí po tisícročia. Už približne pred 4000 rokmi v Indii začali s jej prispôsobovaním z džungľovej rastliny na záhradnú. U nás je na základe archeologických vykopávok preukázateľne doložené pestovanie uhoriek viac ako 1000 rokov dozadu. Takisto napríklad pestovanie broskýň, nášho tradičného a stále obľúbeného ovocného druhu, bolo na našom území známe paralelne s uhorkou, našou najtradičnejšou záhradnou plodinou.
Zaujímavé je sledovať v čase aj vývoj odlíšenia a vznik nových druhov plodín. Broskyne mali kedysi spoločného predka s mandľami. Dodnes sa navzájom dokážu opeľovať a mandle slúžia pre broskyne ako vhodný podpník. Aký to má praktický význam dnes? Napríklad taký, že v pôdach s vysokým podielom vápnika by broskyňa trpela, no naštepená na mandľovom podpníku bude v rovnakej pôde prosperovať výborne. Uhorky, samozrejme, dávni pestovatelia nerozlišovali na šalátovky a nakladačky. Ako približne vyzerala obyčajná uhorka, môžeme zistiť len v ponuke špecializovaných génových bánk ako Archa Noemova alebo Gengel – tam sme našli napríklad uhorku v „starej“ podobe – pod názvom Od kuchárky Nataši. Sú aj ďalšie príklady: napríklad červená repa mala na Sicílii rovnakého predka s mangoldom.
Ako vidíme, uvažovanie nad rastlinami nás odkazuje na ohromnú starobylosť našich spojencov z rastlinnej ríše. Kvety kvitnú na tejto Zemi približne 100 miliónov rokov. Ginko dvojlaločné je tu 200 miliónov rokov. Lesy sú na Zemi už 300 miliónov rokov. Premýšľanie nad rastlinami, ich pôvodom a vekom nás posúva spolu s nimi do neuveriteľných hlbín času, a zároveň nám pripomína, že naše poznatky sú len zlomkom celého tohto fascinujúceho príbehu. A my sme tu a teraz jeho neoddeliteľnou súčasťou.
