Ľudia, ktorí tu žili pred nami, nemali umelú inteligenciu, ale prirodzený talent na život. Dokázali si veľa vecí zjednodušiť, zmajstrovať. Doma v záhrade je takých nemých pomocníkov obrovské množstvo.
Ticho stoja na svojich miestach a čakajú, kým ich použijeme. Odolávajú počasiu, času i nečasu. Pracujú bez nároku na odmenu či dovolenku. Nikam neodchádzajú. Ak sa pokazia alebo stratia, ich hodnota stúpne mnohonásobne viac, než sme si mohli myslieť.
Slamené strechy sú fenomén, ktorý v sebe spája estetický pôvab a remeselnú zručnosť Čítajte Tam, kde nám nepomôžu pri každodennej práci na gazdovstve iní ľudia ani zvieratá, pomôže ľudská tvorivá myseľ.
Človek si pomôže sám tak, ako vie najlepšie. Postupom času si vypracoval vlastnú cestu nápadov a tvorivosti, ako si uľahčiť a spríjemniť život tam, kde by normálne potreboval pomoc. Niektoré nástroje doviedol k dokonalosti.
Títo pomocníci nielenže dostali časom mená, ale našli svoje miesto v remeselnej výbave, v ľudovej tradícii, v rozprávkach, ako aj v knihách a moderných časopisoch.
Ak sa pozrieme lepšie na nemých pomocníkov našich predkov, zistíme, akí boli vynaliezaví. Niektoré pomôcky sa jednoducho nekupujú ani neobjednávajú.
(zdroj: adobe stock)Klát na rúbanie dreva
Práca s drevom si vyžaduje svoj priestor a pohodlie. V záhradách, ale aj domoch ešte aj dnes nájdeme vyhradené miesto na rúbanie dreva. Peň na rúbanie dreva vytrvalo stojí na svojom mieste každý deň.
Neschováva sa pred dažďom ani slnkom, neprekážajú mu údery ani ostrie sekier. Je to skutočný nemý spolupracovník, skoro sluha, ktorý si pamätá veľa úderov. V každom dome, záhrade sa nájde miesto pre sekeru, káľačku, mačetu.
Elektrické káľačky sú síce dnes dostupné, ale poctivý starý drevený peň má každý gazda. Stojí na mieste, kde sa nielen štiepe drevo do sporáka, kotla alebo pece a na zemi je vždy veľa triesok, kôry či tenkých konárikov.
Na pni sa jednoducho dá pohodlne osekať množstvo kolíkov do záhrady. Jeho montáž a demontáž sú okamžité.
Treba si vybrať pevný suchý klát, dostatočne veľký, stabilný a pohodlne vysoký, aby sme sa pri práci nemuseli hrbiť. Odoláva času dlho, do poslednej chvíle. Až sa jedného dňa rozpadne, nahradí ho nový.
(zdroj: archív autora)Majstrovské diela košikárov
Bez košíka, opálky, ošatky si ťažko predstaviť tradičnú záhradu. Na myjavských kopaniciach je zatiaľ živé remeslo, ktoré si razí cestu na vrchol slávy v oživených remeslách. Každoročne je toto remeslo oslavované slávnosťou prútia na Rudníku.
Predplaťte si Magazín Doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne/doma-v-zahrade/dvz-carovne-zberatelstvo/
Košíky boli, sú a budú vhodné na všetko. Nosí sa v nich drevo, úroda, sliepky do nich znášajú vajíčka a sú symbolom hojnosti. Majú jedinečné miesto v tradíciách i rozprávkach, okrem vlastnej výroby ich kúpite na každom poctivom jarmoku.
Vrbovský starosta dal minulý rok vysadiť 1000 kmeňov prútnika na kopaniciach a tento rok bola prvá úroda prútia. Ako vravia košikári, je to vŕbový raj.
Koza
Je neodmysliteľnou pomocníčkou ručného pílenia. Má svoje stabilné miesto, často vedľa pňa. Je trochu pohyblivejšia, prenosnejšia, i keď sama tiež nikam nepôjde.
Na jej rohoch si gazda pripravil drevo na celú zimu a v priebehu roka sa na jej rohoch popília ručne metráky dreva.
V záhradách poznáme dva druhy tohto pomocníka – koza “rohatá” s vidlicami na uchytenie dreva a pohodlné pílenie, a “bezrohá” – tá pomáha pri stavbách a opracovávaní väčších driev či uložení dosiek. Bezrohé kozy bývajú často aj dve či tri, podľa potreby. Jej výroba je veľmi jednoduchá, jej pomoc neoceniteľná.
(zdroj: archív autora)Drevený kozel
Drevený kozel je malá stolička s pníkom, v ktorom je zatlčená nákovka – babka. Naklepáva sa na ňom kosa na kosenie trávy. Je to pohodlnejšie ako na pníku a je to skôr sezónny pomocník, spojený s koseckou kultúrou našich predkov. Niekedy sa dodatočne používa na rozklepávanie rôznych surovín.
Kozel na seno
Je stojan alebo sušiak na seno, ktorý ešte aj dnes môžeme vidieť na Orave a Valašsku na lúkach. Používa sa v oblastiach, kde tráva na lúkach nestíha schnúť na seno, a tak museli ľudia vymyslieť dostupný spôsob sušenia sena na zimu pre hospodárske zvieratá.
Pre hospodárov drobnochovu bylinožravcov je to fantastický pomocník, pretože na ňom uschne kopa sena a nebude sa sťažovať. Bude stáť tam, kde ho postavíte a usuší všetko, čo naň zavesíte.
Ak je kozel na seno väčší, dá sa v ňom dokonca prespať. Niekde sa používajú jednoduché vrcholce stromčekov, ktoré sa zapichnú do zeme a seno sa na nich suší ako na vešiaku. Je to praktické, ak potrebujete seno a nemáte stodolu ani senník. Dobre uložený sušiak tak prezimuje seno na zimu a zvieratá stačí k nemu pustiť. Nemusíte ich prácne kŕmiť – nájdu si ho samy.
Hambálok
V každej domácnosti sa veci niekam vešajú. Na priedomí južanských domov Slovenska vidíme dlhé hambálky na kukuricu a iné plodiny.
Na hambálku sa nesuší len zelenina, ale sa na ňom aj vetrávajú periny či bielizeň. Na hambálok sa skrátka dá zavesiť všetko.
Naša slovenská kultúra ich vyrábala v chudobnom, ale aj v parádnom prevedení, zdobené vyrezávaním – maľovaním. Používal sa na odkladanie náradia na celom našom území a jeho miesto v každej domácnosti bolo po stáročia stabilné – na priedomí a nad pecou či dokonca v spálni.
Vlk
Pri každej práci sa lepšie sedí, ak trvá dlho. Drevený šliapací zverák na prácu s obojručným nožom je dokonalým vynálezom.
Dokáže predmety pevne uchopiť a okamžite uvoľniť – prítlakom nohy sa jeho čeľuste otvárajú a zatvárajú. Kto si raz sadne za takýto stroj, bude sa k nemu vracať ako do pohodlnej práce. Stačí si sadnúť, pevne šliapnuť na pedál a drží ako vlk v papuli všetko, čo mu dáte podržať.
(zdroj: archív autora)Používa sa pri zbavovaní dreva kôry, pri strúhaní drobných úžitkových predmetov – variech, lyžíc, lubov na výrobu košíkov, šindľov, skrátka takmer všetkého. Je celý z dreva a jeho výroba je jednoduchá a tajomne neznáma, pretože dnes ho už takmer nikto nevyrába.
Veľa dospelých ožije, keď ho vidí na vlastné oči a spomína na časy svojho detstva, keď na ňom strúhali celé dni všetko, čo sa ostrúhať dalo.
My používame viaceré podoby tohto vynálezu, konkrétne aj pri výrobe lukov, a je to ideálna lacná pedagogická pomôcka do všetkých škôl i materských škôlok, ak chcete v deťoch oživiť remeselného ducha.
Vrbovský starosta dal minulý rok vysadiť 1000 kmeňov prútnika na kopaniciach a tento rok bol prvý zber prútia. Ako vravia košikári, je to vŕbový raj.
