V záhradách či v mestách, v lesoch či v bytoch fungujú rastliny aj ako čističky vzduchu. Nie všetky sú však rovnako účinné. Vedci skúmajú, ktoré druhy sú najúčinnejšie vo filtrovaní plynných a zachytávaní tuhých látok z ovzdušia.

Rastliny fungujú ako pečeň ekosystému: filtrujú znečisťujúce látky – napríklad oxid siričitý a oxid dusičitý – prostredníctvom svojich listov a koreňov.
Husté koruny stromov či ochlpené listy kríkov zachytávajú pevné častice, ktoré by sa nám mohli dostať pľúc a dokonca aj do krvi. Ozdravujúco môže pôsobiť výsadba stromov a bylín v okolí záhrad či detských ihrísk.
Podľa štúdie v časopise British Medical Journal takmer deväť miliónov úmrtí ročne spôsobuje znečistené ovzdušie. Vysadiť si na pozemku rastliny, ktoré dobre odfiltrujú znečistenie zo vzduchu, má preto mnohonásobný význam.

V meste
Je dobre známe, že stromy zlepšujú životné prostredie, čistia vzduch a zvlhčujú ho. Kombinácia ihličnatých a listnatých stromov je najvhodnejšia na odstraňovanie polutantov mestách.
Znečistenie pevnými časticami spôsobené výfukmi áut najlepšie odstránil smrekovec opadavý (Larix decidua) a borovica čierna (Pinus nigra).
Plynné znečistenie zníži smrek (Picea spp.) a jedľa (Abies spp.), ktorá však ťažko prežíva v nižších nadmorských výškach a ani smreku nevyhovuje otepľovanie. Lipa (Tilia spp.) sa ukázala dvakrát účinnejšia v odstraňovaní tuhých častíc ako platan javorovolistý (Platanus acerifolia). V inej štúdii zistili, že breza bradavičná (Betula pendula) a brest (Ulmus spp.) sú taktiež účinné pri zachytávaní pevných častíc.
Vegetačná bariéra znižuje množstvo častíc dostávajúcich sa do ovzdušia, preto by sa mala využívať hlavne v mestách na čistenie vzduchu popri mestských komunikáciách.
Drevinná vegetácia sa odporúča doplniť bylinnou, ktorá viaže častice spláchnuté alebo spadnuté zo stromov. Z bylín sa ako najúčinnejší v zachytávaní tuhých častíc ukázal burinný druh huľovník Loeselov (Sisymbrium loeselii) s výrazne ochlpenými listami a stonkou, čo mu umožňuje zachytávanie tuhých častíc.
Druhá najúčinnejšia bylina bol stavikrv vtáčí (Polygonum aviculare), ktorý rastie ako pôdopokryvná burina.
Patrí aj medzi liečivé rastliny, ale na čaj ho môžeme použiť len z čistých oblastí. K liečivkám, ktoré súčasne aj zachytávajú tuhé polutanty, patrí aj mrlík biely (Chenopodium album) a rebríček obyčajný (Achillea millefolium). Ozdravujúco môže pôsobiť výsadba stromov a bylín v okolí detských ihrísk či záhrad.

Živé ploty
Živé ploty sú ďalším spôsobom, ako do záhrady zakomponovať rastliny, ktoré pohlcujú znečistenie a zároveň vytvárajú fyzickú bariéru medzi vami a cestou.
Vedci z Univerzity Komenského zistili, že skalník Franchetov (Cotoneaster franchetii) je o 20 % účinnejší v odstraňovaní znečistenia ako iné kríky.

Živý plot zo skalníka, ktorý bol meter dlhý, pohltil za sedem dní rovnaké množstvo znečistenia, aké vyprodukuje auto počas 800-kilometrovej jazdy. Skalníky sú nenáročné na pestovanie, pôdopokryvné a vďaka listom, plstnatým na rubovej strane, dobre zachytávajú prachové častice.
Majú červené plody, ktoré oživia jesennú záhradu a súčasne poskytnú potravu vtákom, iba pre malé psy môžu byť nebezpečné po skonzumovaní.
Predplaťte si Magazín Doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne/doma-v-zahrade/dvz-carovne-zberatelstvo/

Veľmi často sa u nás používa ako živý plot vtáčí zob (Ligustrum vulgare), celkom nenáročný na podmienky a rezistentný proti znečisteniu.