Purpurový imperátor dúhovec väčší (Apatura iris) má meno odvodené od gréckej bohyne dúhy Iris. Ľahko ho spoznáme podľa typického sfarbenia krídel, ktoré je v zásade hnedé, ale pri správnom uhle sú krídla krásne fialovo iridujúce.
S oblohou sa dúhovce spájajú aj iným spôsobom: takmer nikdy neschádzajú na zem, väčšinu života trávia v korunách stromov. No hotové motýlie božstvo!
Jasoň červenooký je starý ako Himaláje Čítajte Dúhovca volajú „purpurový imperátor“ Angličania („Purple Emperor“), kde je to jediný dúhovec a ešte aj pomerne vzácny.
To sa však netýka zvyšku Európy, kde žijú hneď tri druhy dúhovcov: okrem väčšieho predvídateľne dúhovec menší (Apatura ilia) a dúhovec podunajský (Apatura metis), pričom prvé dva druhy sa vyskytujú pomerne bežne.
Vyrušujú exotickým vzhľadom
Pri pozornom preskúmaní dúhovce vyrušujú svojím ľahko exotickým vzhľadom.
Nápadná kresba na rube a iridujúci líc krídel, žltý „jazyk“ a oči, ako aj väzba na koruny stromov evokujú tropický pôvod. A skutočne, najbližší príbuzní dúhovcov, rody Mimathyma a Hestinalis, žijú v juhovýchodnej Ázii, dokonca aj dva druhy rodu Apatura žijú v južnej (tropickej) časti Číny. Ale prečo a kedy sa stalo, že dúhovce žijú aj v miernom pásme?
(zdroj: adobe stock)Kŕmia sa na topoľoch a vŕbach
Tropické dúhovce (podčeľaď Apaturinae) sa živia hlavne listami brestovcov (teda z čeľade – neuveríte – konopovité), kým „naše“ dúhovce (rod Apatura) sa živia na topoľoch a vŕbach. Práve „skok“ z brestovcov na topole a vŕby vysvetľuje rozšírenie dúhovcov v miernom pásme.
Brestovce sú totiž rozšírené v teplejších oblastiach vrátane juhovýchodnej Ázie, kým topole a vŕby siahajú ďalej na sever. Vieme aj približný čas, keď sa skok na nového hostiteľa odohral: podľa datovanej fylogenézy dúhovcov pred asi 27 miliónmi rokov. Kedy presne prišli do Európy, nevieme, ale času mali dosť.
Predplaťte si Magazín Doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne/doma-v-zahrade/dvz-carovne-zberatelstvo/
Najvyšší bod v dohľade
Dúhovec väčší sa dá zriedka vidieť, pretože sa zdržiava hlavne v korunách stromov, ale aj pre jeho nízku populačnú hustotu.
Aby dúhovce dokázali aj za týchto podmienok efektívne hľadať jedince opačného pohlavia, vyvinuli si stratégiu nazvanú „hill-topping“, teda samce aj samice vyhľadávajú najvyšší bod v dohľade, napríklad najvyšší dub, ktorý sa nazýva „master“.
Súčasný výskyt veľkého množstva samíc aj samcov na jednom mieste veští, celkom predvídateľne, konflikty. Samce by boli najradšej, keby boli so samicami v súkromí. Ale keďže nie sú, snažia sa iných samcov aspoň vyhnať.
Vajíčka kladú na vŕbové lístky
Samce si okolo obeda zakladajú malé teritóriá, ktoré si bránia pred čímkoľvek letiacim – dokonca aj pred sýkorkami. Po spárení samičky dochádzajú na vzdialenejšie miesta klásť vajíčka na mladé vŕbové listy, kým samce odchádzajú za – zdochlinami.
Keďže samce vedú aktívny pohlavný život, potrebujú si pravidelne dopĺňať zásoby solí. To je tá vzácna príležitosť, keď imperátor schádza z pomyselného Olympu medzi nás smrteľníkov, sadá si na vlhkú zem, mršiny, výkaly, ale saje aj dubovú miazgu a ľudský pot. Na rozdiel od takmer všetkých našich motýľov pohŕda kvetovým nektárom, ako zdroj cukru prijíma len medovicu.
Nezaprie ázijské korene
Nadšenci skúšajú rôzne recepty, ako nalákať dúhovca do blízkosti fotoaparátu. Ako správny imperátor má dekadentné chúťky, môžete to skúsiť s nasledujúcimi ingredienciami: nakladané úhory, krevetová pasta Big Cock z Thajska, zhnité banány, zrejúci syr Stinking Bishop, konský trus, drvené ovocie, likér Pimms No. 1 a tajným favoritom je belachan – malajská fermentovaná pasta z kreviet. Darmo, dúhovec v sebe nezaprie ázijské korene.
Niektorí idú ešte ďalej a skúšajú to s detskými plienkami, močom nasiaknutým líščím hovienkom alebo lososom zaveseným na strom.
Vo viktoriánskom Anglicku to skúšali aj s mŕtvymi králikmi a krkavcami.
Húsenice sú menej výstredné, a uspokoja sa s obyčajnou rakytou, vzácnejšie s vŕbou popolavou alebo ušatou. Sadením vŕb potešíte okrem dúhovcov aj čmele a pieskarky, pre ktoré sú ich kvety prvou jarnou potravou.
Na rozdiel od takmer všetkých našich motýľov pohŕda kvetovým nektárom. Ako zdroj cukru prijíma len medovicu.
