V minulom čísle sme otvorili kontroverznú tému ochrany parazitov. Sľúbili sme, že v tom aktuálnom sa bližšie pozrieme, aká neuveriteľne pestrá je táto skupina organizmov. Parazitmi ani zďaleka nie sú len „škodlivé“ vírusy, baktérie či prvoky. Nachádzame ich, naopak, prakticky naprieč všetkými známymi skupinami organizmov, nevynímajúc ani „sympatické“ rastliny, vtáky, cicavce či motýle.
Jediná lokalita muchárky pralesnej je na Slovensku Čítajte „Parazitizmus je najbežnejší životný štýl na Zemi,“ vyhlásil vo svojej knihe z roku 1994 kalifornský profesor ekológie a evolučnej biológie John N. Thompson. Od jej publikovania už prírodovedci prišli s mnohými úvahami či výpočtami toho, koľko organizmov na našej planéte vlastne žije na úkor iných.
Iný americký biológ Donald A. Windsor, ktorého sme v minulom čísle spomínali v súvislosti s jeho provokatívnou výzvou na zrovnoprávnenie parazitov, prišiel v roku 1998 s hypotézou, že minimálne čo do počtu druhov môže ísť dokonca o najpočetnejšiu skupinu organizmov na svete. Vychádzal pri tom z jednoduchej matematiky – stačí, aby mal každý „normálny“ druh aspoň jeden jemu vlastný parazitický druh, čo nemusí byť nič nereálne.
Za hálkami na kríkoch šípových ruží je parazitická osička hrčiarka ružová. (zdroj: adobe stock)V praxi je problémom pri výpočte druhovej diverzity parazitov najmä to, že prírodovedci zatiaľ nepoznajú ani množstvo „normálnych“ druhov, nieto ešte aj ich špecifických parazitov. Tak či onak, na to, aby sme pochopili, o akú úžasnú a rozmanitú skupinu ide, nám úplne postačujú aj tie druhy, ktoré už poznáme.
Začnime pri rastlinách a hubách
Parazitmi ani zďaleka nie sú len mikroorganizmy, ktoré sme spomínali v úvode, ale nájdeme ich prakticky v každej vetve života. Súvisí to s tým, že ide o stratégiu, ktorá je vo svojej podstate veľmi výhodná. A preto v evolúcii vznikol už niekoľkokrát nezávisle na sebe. Logické je, že vznikal z iných foriem symbiózy, čiže „spolunažívania“ druhov – či už tých neutrálnych alebo dokonca dovtedy obojsmerne pozitívnych. Mnohonásobný vznik je jedným z hlavných dôvodov, prečo je parazitizmus takým rozšíreným a rozmanitým životným štýlom.
Parazity nie sú zo sci-fi sveta. Často sú našimi spojencami. Dokážu pozoruhodnými spôsobmi ovplyvňovať správanie hostiteľa. Samozrejme, neobchádzajú ani človeka. (zdroj: adobe stock)Ak vynecháme spomínané parazitické jednobunkovce a nebunkovce (vírusy), najčastejšie sa u mnohobunkovcov parazitizmus spája so živočíchmi. Pravdou však je, že sa s ním stretávame aj pri rastlinách a hubách. V prvej menovanej skupine je o niečo častejší takzvaný poloparazitizmus. To znamená, že daná rastlina si dokáže časť živín vyprodukovať sama, ale časť čerpá zo svojho hostiteľa. Azda najznámejšími príkladmi sú poloparazity drevín – imelo biele a imelovec žltý.
Existujú však aj druhy, ktoré žijú pri zemi. Napríklad žlto kvitnúce štrkáče, ktoré sčasti parazitujú na trávach. Zaujímavosťou je, že sa vďaka tejto životnej stratégii stali predmetom záujmu „lúčnych“ ochranárov a prírodovedcov. Štrkáče sa totiž ukazujú ako perspektívny nástroj na potláčanie expanzívnych tráv, ktoré zo spoločenstiev vytláčajú kvitnúce byliny.
Kukučina na kultúrnych plodinách
Pokiaľ ide o plne parazitické rastliny, v našich končinách sa možno stretnúť napríklad s kukučinou poľnou, parazitujúcou na rôznych, neraz aj poľnohospodársky významných rastlinách. Kukučina krásne ilustruje, aká je príroda komplexná a plná nepredvídateľných vzťahov a väzieb. V roku 2017 totiž svet obletela informácia o zaujímavom výskume, v rámci ktorého čínski výskumníci zistili, že hostiteľské rastliny si dokážu prostredníctvom vláken tohto parazita vymieňať informácie o iných patogénoch, napríklad bylinožravých húseniciach.
Predplaťte si Magazín Doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne/doma-v-zahrade/dvz-carovne-zberatelstvo/
