Rastie všade: v lesoch, sadoch, záhradách i na sídliskách, ako aj v tesnej blízkosti ľudských obydlí. Patril a patrí medzi tie najprospešnejšie byliny rastúce od dverí domu po záhradnú bránku. Šíri sa ľahko dvoma spôsobmi – poplazmi a semienkami, ktoré po okolí roznášajú mravce.

Zádušník brečtanovitý (Glechoma hederacea L.) Zádušník je trváca bylina s tenkými plazivými podzemkami, ktoré zakoreňujú v uzloch, odkiaľ vyháňajú ďalšie výhony a kvitnúce stonky. Listy sú stopkaté, s obličkovitou čepeľou. V pazuchách listov po dva až sedem vyrastajú pyskaté kvety modrofialovej farby. Zriedka môžu byť ružové alebo biele. Kvitnú od marca do júla. Plody sú hladké tvrdky. Rastie v celej Európe a je rozšírený aj v severnej Ázii až po Japonsko.
Liečivo i kúpeľ
Zádušník obsahuje sedem percent trieslovín, súbor horčín nazývaných glechomín, cholín, organické kyseliny, silicu, saponíny, minerálne látky (hlavne draslík, vápnik, horčík, fosfor a železo) a karotenoidy. Vitamín C sa vyskytuje v množstve 50 až 100 mg v čerstvej vňati.

Zádušník pôsobí protizápalovo, hojivo, dezinfekčne a mierne diureticky. Čaj z vňate pomáha pri ochoreniach dýchacích ciest, kašli, zahlienení, uľahčuje vykašliavanie a lieči zápaly močových ciest. Podporuje tiež vylučovanie žalúdočných štiav, žlče a pomáha rozpúšťať žlčové kamene. Zvonka vo forme kloktadla hojí zápaly v ústnej dutine a angínu. Kúpeľ podporuje liečbu hnisavých a zle sa hojacich rán, hlbokých výražok, vredov predkolenia a hemoroidov.
Predplaťte si Magazín Doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne/doma-v-zahrade/dvz-carovne-zberatelstvo/

Mladé lístky chutia korenisto
Mladé šťavnaté výhonky sú jedlé, majú príjemnú korenistú vôňu a chuť. Pridávajú sa do dusenej zeleniny, mäsa, sekanej, zemiakových a zeleninových polievok, tiež omeliet, bylinkového masla, tvarohových a syrových nátierok, miešaných vajíčok, zemiakového šalátu, ryže a cestovín.
Modrými, čerstvými kvetmi môžeme zdobiť dezerty a šaláty. Listy nasekané na kúsky zapracované do lístkového cesta vytvárajú vynikajúce slané aperitívne pečivo. Staršie listy možno pridávať na pizzu, ratatouille a tiež sa môžu využiť pri grilovaní.

Zaujímavosti
V Anglicku i v Nemecku sa zádušník používal na aromatizáciu a konzerváciu piva.
V kuchyni bol využívaný odpradávna, avšak rozšírenie a pestovanie petržlenu bolo jednou z príčin, prečo sa táto rastlina prestala používať.
V stredoveku sa pokladal za rastlinu chrániacu pred morom a kúzlami.
Zádušník bol obľúbenou koreninou starých Slovanov – pridávali ho do kaší, polievok a omáčok.
Pre výraznú chuť sa používal ako náhrada mäty, šalvie čo tymianu.
Šťava zo zádušníka sa používala na liečenie očných chorôb a tiež na vypudenie hlíst.
Vo Francúzsku sú lahôdkou zádušníkové hálky – guľaté útvary, ktoré sa vytvárajú na rastline po napadnutí hmyzom hrčiarkou listovou.
Zádušníkový sirup

40 g čerstvej zádušníkovej vňate
1 l vody
0,75 l medu
Čerstvo natrhanú a posekanú vňať zalejeme studenou vodou, uvedieme do varu, odstavíme a lúhujeme 15 minút. Potom scedíme, pridáme med a varíme dovtedy, kým zmes nezhustne na požadovanú konzistenciu. Podávame trikrát denne pri zápale priedušiek, nachladnutí a kašli.
Sekaná so zádušníkom
500 g mletého mäsa
2 polievkové lyžice posekaného čerstvého zádušníka
za hrsť mladej žihľavy
1 cibuľu
3 strúčiky cesnaku
striedku chleba
trochu mlieka
1 vajce
soľ, čierne korenie, štipku majoránky, saturejky, yzopu,
1 čajovú lyžičku čerstvej nasekanej pažítky a petržlenu
maslo
50 g slaniny
K mletému mäsu pridáme sparenú žihľavu, nakrájanú cibuľu a cesnak, striedku chleba namočenú v mlieku, vajce, soľ, korenie a bylinky. Premiešame, urobíme veľkú „šišku“, dáme do vymasteného pekáča, ozdobíme plátkami slaniny a upečieme.
Na jar nesmie na našom stole chýbať polievka siedmich bylín – zo žihľavy, z kozonohy hostcovej, myšieho chvostíka, púpavy, hluchavky, skorocelu a – samozrejme, zo zádušníka brečtanovitého.
