Najlepším obdobím na pestovanie rukoly sú zimné mesiace. Ako vznikol hlávkový kel? Prečo pri konzumácii mangoldu a cvikly neradno zabúdať citrónovú šťavu?
Vydolujte z hriadok napriek snehu a mrazu esenciu zimných vitamínov a ďalších zázračných látok.
Posilnite imunitu v zimných mesiacoch prírodnými liečivami Čítajte V zime sa ponuka našich produktov zo záhrady výrazne zmenšuje. Ak sme si v jeseni či skôr zasadili kel, kapustu, brokolicu, rukolu, môžeme túto úrodu zbierať, aj keď mrzne a záhrada je zasnežená.
Možno ani nevieme, koľko zdravia je ukrytého v zelených listoch týchto viac alebo menej populárnych rastlín.
O brokolici veda aj Satinský
Tieto druhy zeleniny sa nevyznačujú sladkou chuťou ako ovocie, preto hlavne u detí nepatria medzi obľúbené.
Vtipne to vyjadril Július Satinský, ktorý radil, ako sa dá učiť tolerancii na príklade jeho neobľúbenej brokolice.
Brokolica (Brassica oleracea L. var. italica ) je známa už od stredoveku a pochádza zo Stredomoria. Nie nadarmo sa hovorí, že stredomorská strava je najzdravšia. Chráni pred mnohými civilizačnými chorobami.
Brokolica obsahuje vitamíny skupiny B (B3, B5, B6) a vitamín C a K, ale aj luteín a zeaxantín, ktoré chránia naše oči, hlavne svetlocitlivé bunky sietnice. Obsahuje aj zlúčeniny so sírou (izotiokyanáty, kaempferol a sulforaphan) a tie znižujú zápal v tele a tak môžu zlepšiť aj artritídu a iné zápalové ochorenia.
(zdroj: adobe stock)Má tiež antibakteriálne účinky
Menej známa je informácia publikovaná vo vedeckom článku, že brokolica má aj antibakteriálne účinky, môže brzdiť rozvoj nežiaducich baktérií v tele, ako sú Helicobacter pylori, Escherichia coli, Staphylococcus aureus a iné.
Asi nikto neje priveľa brokolice, ale je dobré zaradiť ju každý týždeň do jedálneho lístka.
Na internete je množstvo chutných receptov. Najjednoduchšie a súčasne so zachovaním zdravotných účinkov je spariť brokolicu asi štyri minúty, ochutiť maslom alebo olivovým olejom a posoliť.
Nero Di Toscana netvorí hlávky
Ak ste doteraz nepestovali kel, tak ten toskánsky si určite obľúbite. Ľahko sa pestuje v priepustnej pôde na slnečnom mieste a jeho pevné listy skrášľujú aj záhradu v zimnom období.
Tmavozelená farba listov vypovedá o vysokom obsahu chlorofylu a protektívnych látok, ktoré zelenine zabezpečujú ochranu pred nepriaznivými podmienkami. Konzumáciou dostávame tieto látky do tela a tak sa chránime aj my.
Toskánsky kel (na snímke vpravo) sa nazýva aj Nero Di Tosana, čo odkazuje na tmavú farbu jeho listov. Takisto ako kel kučeravý (vľavo) netroví hlávky (zdroj: adobe stock)Toskánsky kel (Brassica oleracea var. palmifolia) sa nazýva aj Nero Di Toscana, čo odkazuje na jeho tmavú farbu listov.
Obsahuje množstvo minerálov a iných prospešných látok, ktoré sú prítomné v brokolici, pretože je to jej blízka príbuzná, patrí medzi kultivary kapustovitých (čeľ. Brassicaceae) do tzv. acephala skupiny, to znamená, že netvorí hlávky.
Semená môžeme vysievať od apríla do júna priamo do pôdy alebo predpestovať. Kto nemá rád kel, možno zmení názor, keď ochutná kelové čipsy, ktoré sú určite zdravšie ako kupované zemiakové.
Najviac týchto prospešných látok je v surovom keli, ale ten môže byť ťažšie stráviteľný, preto sa ho odporúča pridať do šalátovej misy v menšom množstve. Pečený alebo varený je pre citlivé žalúdky oveľa šetrnejší.
Existuje aj červená forma listového kelu (Brassica oleracea Scarlet), chladom sa ešte viac zvýrazní jeho červená farba.
Ako vznikol kel?
Všetkým je dobre známy ružičkový kel (Brassica oleracea var. geminiferra), ktorý má tiež mnoho prospešných látok. Obsahuje hlavne veľa draslíka a vápnika. Hlávkový kel (Brassica oleracea var. sabauda) je známy gazdinkám oveľa viac ako listový. Vznikol krížením bielej hlávkovej kapusty s listovým kelom.
Podobne je to aj s bielou kapustou (Brassica oleracea var. capitata). Jej najznámejšie a pritom veľmi zdravé spracovanie je fermentácia.
Ide o mliečne kvasenie, pri ktorom sa rozmnožujú latobacily, patriace medzi probiotiká a domáca kyslá kapusta obsahuje aj vitamíny C, K, B6.
(zdroj: adobe stock)Rukolu treba pestovať v zime
Citlivá tráviaca sústava môže mať problémy po konzumácii kapustovitých rastlín, hlavne v ich surovom stave. Iný účinok má rukola (Eruca sativa), ktorá síce patrí tiež medzi kapustovité rastliny, ale podporuje dobré trávenie. Vedci skúmajú jej vlastnosti a uvádzajú novú terapeutickú možnosť liečby žalúdočných ochorení.
Predplaťte si Magazín Doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne/doma-v-zahrade/dvz-dnes-nepeciem/
(zdroj: adobe stock)Obsahuje minerály, hlavne draslík a vápnik, vitamín C a betakarotén. Podporuje imunitu, zdravie kostí, normalizuje hladinu cukru v krvi, čistí pečeň a krv, preto ju konzumovali ľudia už v staroveku.
V záhrade, ale aj na vhodnom mieste na balkóne si ju môžeme vysadiť v chladnejšom období a potom v nevyhrievanom skleníku zbierať listy aj počas zimy a pridávať do šalátov či priamo ozdobiť rukolou tanier s jedlom. V skleníku rastie bez problémov.
Rozmnožuje sa samovýsevom. Vykvitne, keď nastane teplejšie počasie a semená zabezpečujú ďalšiu úrodu. Takto vydrží na jednom mieste aj niekoľko rokov.
Je mrazuvzdorná a množí sa samovýsevom
Na trhu existuje ponuka viacerých odrôd rukoly: červeno sfarbená rukola Agano, mrazuvzdorná Gracia, Napoli s orieškovou chuťou, s intenzívnou chuťou Sorrento, viacročná odroda Wild Rocket, rýchlo rastúca rukola siata Dentala, a Ruca, rukola Speedy, ktorá je už mesiac po zasadení vhodná na konzum a klasická rukola Viktoria.
Vedci skúmali obsah látok prospešných zdraviu v jednotlivých kultivaroch kapustovitých rastlín a zistili rozdiely uvedené v tabuľke, celkovo možno odporučiť pestrosť a hlavne prírodné produkty, najlepšie zo záhrady.
Špenát a zeler
Zeler (Apium graveolens) poznáme buľvový, stonkový alebo listový. V poslednom čase sa stal populárny najmä stonkový zeler a určite prospeje, ak si ho odšťavíme alebo nakrájaný použijeme do šalátov. Ocenia to najmä tí, ktorí majú problémy so štítnou žľazou.
V zime si v záhrade môžeme na zbierať aj listy zimného špenátu (Spinacia oleracea) z čeľ. amarantovité. Patrí azda medzi najviac diskutovanú zeleninu, ale stále vysoko cenenú.
Odporúča sa jesť ho počas obdobia hypovitaminózy, prepracovanosti, intenzívnej fyzickej námahy a ako prevencia na prekonanie negatívnych účinkov stresu, urýchlenie regenerácie pre tých, ktorí vykonávajú ťažkú fyzickú prácu.
V záhrade si ešte aj teraz môžeme natrhať mrazuvzdorný rozmarín, listy oregana, petržlenu a pažítky (zdroj: adobe stock)K mangoldu a cvikle citrónovú šťavu
Mangold (Beta vulgaris var. cicla ) vie v zime vniesť farebnosť do záhrady, najmä ak máme okrem zeleného aj mangold so žltými (odroda Yellow) červenými stonkami (odrody Rhubard Chard, Vulcan). Pri silnejších mrazoch treba mangold ochrániť fóliou alebo čečinou.
Listy môžeme zbierať postupne a pridávať do špenátového prívarku či surový do šalátov a tak obohatíme svoj jedálniček o vlákninu, železo, vápnik, vitamín K a flavonoidy ochraňujúce naše oči pred sivým zákalom a vekom podmienenou degeneráciou makuly. Má aj protinádorový účinok, posilňuje imunitný systém a čistí krv.
Blízka príbuzná mangoldu je cvikla (Beta vulgaris var. rubra), ďalšia zdraviu prospešná rastlina, ktorej niektoré odrody prežijú aj mrazy, ako napr. červená guľatá. Fialovočervená farba cvikly je spôsobená farbivom betanín, ktorý je silným antioxidantom, čím chráni naše telo pred škodlivými voľnými radikálmi, ktoré môže spôsobiť rakovinu, poškodenie sietnice a iné choroby.
S konzumovaním mangoldu a cvikly to však netreba prehnať, lebo obsahujú aj oxaláty, ktoré prispievajú k vzniku obličkových kameňov, čomu môžeme predísť pitím citrónovej šťavy, ktorá rozpúšťa šťavelan vápenatý.
Topinambur radšej v kvetináči
Menej známe sú pozitívne vlastnosti topinamburov (Helianthus tuberosus). Málokedy ich dostať kúpiť a keď si ich chceme vypestovať v záhradke, treba ich zapustiť do pôdy vo väčších kvetináčoch, lebo by sa mohli neželane rozrásť. Topinambur sa vyskytujeaj voľne v prírode, na stránke Slovenskej agentúry životného prostredia je uvedený ako potencionálne invázny druh, ktorý však nie zaradený do legislatívneho zoznamu inváznych druhov.
Na jeseň a v zime môžeme vyberať zo zeme mrazuvzdorné hľuzy a pripraviť ich na rôzne spôsoby. Najviac vitamínov si uschová surová hľuza v podobe šťavy primiešanej k šťave z jabĺk, pomarančov, mrkvy a iného ovocia. Dá sa piecť ako zemiaky, hľuzy však treba dochutiť, lebo majú nevýraznú chuť.
Gurmáni si pochvaľujú výbornú polievku z topinamburov. Zdravotníci odporúčajú topinambur hlavne diabetikom, obsahuje inulín, čo je prebiotická rozpustná vláknina a upravuje hladinu cukru v krvi. Topinambury neobsahujú škrob ako zemiaky, takže sú diétne a môžu sa využiť pri redukcii hmotnosti. Majú aj detoxikačný účinok, čistia pečeň a obličky.
(zdroj: adobe stock)Pór znesie sneh aj mráz
Sneh a mráz vydrží v záhrade aj zimná odroda póru (Alium ameloprasum), z ktorého môžeme uvariť chutnú polievku a tak prijať hlavne vitamíny skupiny B, vlákninu, horčík a železo v prirodzenej forme.
Ak príliš nemrzne, môžeme v záhrade zbierať aj bylinky. Známy slovenský gastroenterológ odporúča každý deň konzumovať čo najviac druhov byliniek. V záhrade si ešte aj teraz môžeme natrhať mrazuvzdorný rozmarín, listy oregana, petržlenu a pažítky.
Aj týmto spôsobom sa môžeme zásobiť čerstvými vitamínmi a inými prospešnými látkami počas zimy. Zabránime tým jarnej únave alebo ju aspoň zmiernime a možno sa u nás neobjavia ani iné zdravotné problémy. Ak nemáme v záhrade tieto mrazuvzdorné rastliny, teraz je vhodný čas na nákup semien a naplánovanie ich výsadby.
Netradičné čipsy
(zdroj: adobe stock)Natrháme mladé listy toskánskeho kelu, omyjeme ich a osušíme na utierke. Listy bez hlavnej žilky pokrájame na pásiky a vysypeme na plech vystlatý papierom na pečenie. Posypeme nastrúhaným syrom, napríklad nivou. Ak je syr slaný, netreba kel prisoliť, ak nie, dochutíme ho. Dáme do rúry a pečieme asi 15 minút pri 180 0C. Občas premiešame, aby sa lístky vysušili, ale nezhnedli. Hotové čipsy by mali byť chrumkavé, mierne slané a plné užitočných látok pre naše telo. Obsahujú vitamíny C, K, vlákninu, antioxidanty, teda podobné látky ako brokolica.
Zdroj: M. Jahangir, H. K. Kim, Y. H. Choi, R. Verpoorte, Comprehensive reviews in food science and food safety. 2009.
