Nestáva sa často, aby Slovensko zohrávalo zásadnú úlohu pre prežitie nejakého výrazného živočíšneho druhu. Jeden takýto druh je muchárka pralesná (Laphria empyrea), naša najväčšia mucha a jeden z najvzácnejších druhov hmyzu v Európe. Prečo je pre ňu taká dôležitá dolina Marková v Nízkych Tatrách?
Na našom území pribúdajú zástupcovia exotickej teplomilnej fauny Čítajte Medzi našimi druhmi je to skutočný obor – najväčšie kusy môžu presahovať dĺžku až 3 cm, konkuruje jej len muchárka zlatá (Laphria aurea), ktorá je len nepatrne menšia. Sfarbením pripomína celkom bežnú muchárku žltú (Laphria flava), ktorá je však výrazne menšia.
Prvý nález v Kraľovanoch
Muchárku pralesnú opísal nemecký zoológ Carl Eduard Adolph Gerstäcker, pôsobiaci v Berlínskom múzeu v 19. storočí. Druh opísal na základe jedinca, ktorý mu venoval Dr. Krüper z Grécka, ale nevieme, odkiaľ presne.
Len krátko nato opísal ten istý druh (opäť z Grécka), ale pod iným menom aj Loew. Muchárku pralesnú teda poznáme viac ako 160 rokov, zoológovia mali more času, aby o tomto druhu zhromaždili dostatok údajov.
Tu sú: v r. 1943 opísal ten istý druh podľa samca z Chorvátska aj Zoltán Szilády. Všetky tri opísané druhy synonymizoval český entomológ Milan Hradský a zároveň pridal nálezy tohto druhu zo Slovenska (1955 Kraľovany) a Ukrajiny (1958 Zakarpatsko).
A nakoniec v roku 1997 objavil tento druh v Nízkych Tatrách v doline Marková Miroslav Kupec. A to je, neuveríte, všetko.
Samička muchárky pralesnej ukladá vajíčka v polotieni do škár alebo výletových otvorov po krasoňoch a fuzáčoch. (zdroj: foto - Tomáš Kizek)Druh je známy zo štyroch európskych krajín, pričom s výnimkou nálezov z Nízkych Tatier sú všetky nálezy staré najmenej 60 rokov a od seba vzdialené stovky kilometrov. Teda jediná súčasná lokalita muchárky pralesnej je na Slovensku.
Je extrémne vzácna
Je, samozrejme, možné, že lokalít je v skutočnosti viac alebo že druh prežíva aj na tých starých. Možno.
Ale je evidentné, že je extrémne vzácny. Pre porovnanie, rod Laphria má v databáze GBIF vyše 33-tisíc záznamov, relatívne bežná muchárka žltá (už ste je niekedy videli?) má takmer 13-tisíc záznamov, muchárka zlatá 28 záznamov a muchárka pralesná presne jeden – typový exemplár z Berlínskeho múzea, podľa ktorého bol tento druh opísaný.
Predplaťte si Magazín Doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne/doma-v-zahrade/dvz-dnes-nepeciem/
V priebehu niekoľkých rokov sa podarilo Miroslavovi Kupcovi a Tomášovi Kizekovi urobiť v doline Marková viacero zaujímavých pozorovaní muchárky pralesnej vrátane kladenia vajíčok, vďaka čomu sme získali veľmi cenné údaje o biológii tohto druhu.
Muchárka žltá (Laphria flava) je pomerne bežná. Videli ste ju už niekedy? (zdroj: Foto – Marián Jasík)Lykožrútová kalamita a 300-ročná jedľa
Marková je zaradená do druhého stupňa ochrany, v rámci pripravovanej zonácie národného parku mala byť súčasťou najprísnejšej A-zóny.
V lete 2024 však lesníci na lokalite vyznačili ťažbu pre kalamitu lykožrúta. Na Markovej vyťažili „len“ suché smreky, ale omnoho rozsiahlejšia ťažba prebehla v neďalekej doline Studienec.
Hoci oficiálnym dôvodom ťažby bola lykožrútová kalamita, medzi vyťaženými stromami boli okrem smrekov aj buky a stovky jedlí vrátane tých, ktoré stáli mimo dráhy lanovky. Jedna z jedlí mala vyše 300 rokov. Z 477 vyťažených stromov bolo len 183 smrekov.
(zdroj: Foto – Marián Jasík)Zbytočné poškodenie starých lesov
Lesný závod Poľana, ktorý ťažil v Studienci, má FSC certifikáciu. Podľa pravidiel FSC (Forest Stewardship Council) „vzácne lesy, ako napr. pralesy musia byť chránené, nesmie dochádzať k znehodnoteniu vzácnych území“.
Súčasťou certifikácie je stanovenie tzv. referenčných plôch, teda takých, do ktorých lesníci nebudú zasahovať, typicky ide o chránené územia a ochranné lesy. Jednou takouto referenčnou plochou je práve Studienec. Lesníci teda porušili pravidlá, ku ktorým sa sami zaviazali.
Drevo s FSC certifikáciou môžu štátni lesníci predávať drahšie, niektoré firmy striktne vyžadujú FSC certifikáciu a dopyt po takomto dreve rastie.
Z hľadiska firiem ide o zodpovedný prístup, ale dobrý pocit z certifikovaného dreva kazia praktiky lesníkov.
Na lokalite Studienec muchárka pralesná nebola zaznamenaná, ale vzhľadom na charakter lokality veľmi podobný Markovej aj krátku vzdialenosť medzi nimi je možný výskyt aj tam. V každom prípade došlo k zbytočnému poškodeniu zachovalých starých lesov.
V poslednom zvyšku divočiny
Kupec a Kizek v závere článku o muchárke pralesnej poznamenávajú: „Z ochranárskeho hľadiska zo strany starostlivosti človeka naozaj nič mimoriadne nepožaduje, len to, aby sme ju v poslednom zvyšku divočiny nechali na pokoji“.
Doliny Studienec aj Marková boli a do veľkej miery stále sú mimoriadne zachovalé, hostia unikátnu faunu, na ktorú by sme mali byť hrdí a vynaložiť maximálne úsilie, aby sme ich zachovali. A nie predávať drevo z nich ako certifikované.
Priestorová aj fenologická nika muchárky pralesnej (Laphria empyrea) sa zhoduje s vývinom krasoňa jedľového (Eurythyrea austriaca, na snímke).Jedľoví špecialisti
Všetky muchárky rodu Laphria sú viazané na mŕtve drevo, kde ich larvy prenasledujú larvy iných druhov hmyzu, najčastejšie zrejme chrobákov. Kupec a Kizek pozorovali, fotografovali a dokonca nafilmovali muchárku pralesnú, ako kladie vajíčka na padnuté kmene jedlí, stojace zlomené kmene alebo pne. Rovnaký biotop využíva krásny a v Karpatoch silne až kriticky ohrozený krasoň jedľový (Eurythyrea austriaca), v ČR dokonca vyhynutý. Na odumreté jedle je viazaný aj ďalší pralesný chrobák boroš Schneiderov, ktorý má na Slovensku len šesť lokalít vrátane Markovej. Je možné, že larvy muchárky prenasledujú larvy aj týchto vzácnych chrobákov. Jedle rastú aj na všetkých ostatných známych lokalitách muchárky pralesnej, čo podporuje argument, že muchárka pralesná je jedľový špecialista. To uľahčuje pochopiť, prečo je taká vzácna – jedľa bola do veľkej miery nahradená bukom alebo smrekom a pralesných lokalít s jedľou je len máličko.
