V časopise Doma v záhrade sme už niekoľkokrát priniesli podrobnosti o odolnej broskyni Marte z Libínskeho Sedla. Táto odroda, pochádzajúca zo Šumavy z nadmorskej výšky 850 m n. m., sa osvedčila u mnohých pestovateľov. Cenné je, že vôbec netrpí obávanou kučeravosťou a nemusí sa vôbec chemicky ošetrovať. Na základe neutíchajúceho čitateľského záujmu prinášame ďalšie informácie o tejto mimoriadnej, i keď stále veľmi vzácnej odrode.
Zabudnutá sestra pohánky siatej Tatárka obsahuje veľa rutínu Čítajte Pán Mgr. Vladimír Svatoň, etnológ Múzea regiónu Boskovicka, ktorý sa dlhodobo venuje starým odrodám broskýň, nám do Gengelu zaslal doposiaľ neznámy prameň k broskyni Marte – časopis Ovocnícke rozhledy z roku 1936. Tento časopis prináša najpodrobnejšie údaje o tom, ako broskyňa Marta vznikla a aké má znaky.
Prvý opis je už z roku 1936
„Nová broskyňa, ktorú dnes po prvýkrát opisujeme, pochádza z jednej z najvyššie položených škôlok v Československu a to zo závodu pána Huga Poliaka v Prachaticiach (627 m n. m.). Bola vypestovaná ako náhodný semenáč z kôstky neznámej odrody. Ako zvyčajne, čoskoro sa líšila od ostatných semenáčov pekným listom i bujným vzrastom, ktorým upútala pozornosť svojho pestovateľa tak, že ju dal množiť.
(zdroj: Ján Litvák)Už v roku 1935 zaslal pán Poliak niekoľko pekných plodov Marty na posúdenie do Výskumného ústavu ovocinársko-vinárskeho v Prahe. V roku 1936 poslal zásielku opakovane.
Okrem neho aj pán František Krása, obchodník si šijacími strojmi v Písku, prispel v roku 1936 zaslaním krásnych dvoch plodov na dokonalejšie posúdenie.
Plody z roku 1935, keď stromčeky až do konca septembra trpeli nedostatkom vlahy, boli menšie ako v normálnom roku, pretože ich výškové a šírkové rozmery kolísali okolo čísla 50 mm. Hmotnosť jednotlivých zaslaných plodov bola pod 70 g – takúto váhu mal len jediný plod z trinástich.
V roku 1936, keď bol aj v Prachaticiach dostatok zrážok, najmenší plod vážil 85 g, ostatné 95 – 108 g; výškové a šírkové rozmery vzrástli na 56 – 59 mm, teda veľmi podstatne. Plody od pána Krásu z priaznivejšie situovaného Písku vážili každý po 125 g, boli teda takmer o polovicu ťažšie ako najväčší plod, akým sa mohol pochváliť pôvodný pestovateľ.“
Predplaťte si Magazín Doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne/doma-v-zahrade/dvz-dnes-nepeciem/
Úhľadné plody s vyrovnaným tvarom
Opis z roku 1936 pokračuje nasledovne: „Broskyňa Marta je približne guľovitá, strednej veľkosti, niekedy zdanlivo vyššia ako širšia, výška a šírka sú len zriedka rovnaké. Nesúmerných alebo sploštených plodov je veľmi málo, vždy prevládajú plody úhľadné a vyrovnaným tvarom. Stopková jamka je hlboká, široko otvorená, pekne vykrúžená, pri najväčších plodoch sú okraje mierne zvlnené.
Šupka, veľmi jemne a nápadne krátko plstnatá, má základnú farbu slamovo žltú. Väčšina povrchu je však zastretá malinovočervenou až fialkastou červenou, ktorá na okrajoch prechádza do odtieňa malebne jasne karmínového, vytrácajúceho sa hustým drobným bodkovaním základnej bledej farby.
V plnej zrelosti plodu je šupka dokonale stiahnuteľná, ale aj vtedy pevná a s neutrálnou chuťou, ba skôr sladká, čím nepopierateľne predstihuje mnohé iné plstnaté odrody, ktorých šupka pri požívaní nebýva príjemná. Zrelé plody ľúbezne voňajú.“
(zdroj: autor)Otužilé v zime aj počas kvitnutia
Autor opisu ďalej vraví o dužine, chuti, ako aj o odolnosti stromu a pravidelnej rodivosti.
