Vo februárovom vydaní magazínu Doma v záhrade si prečítate:
° Zimná zelenina – Rukolu pestujeme práve teraz, toskánsky kel si obľúbite
° Bylinkár – Do listov podbeľa sa balilo maslo a vyrábali sa z nich cigarety i soľ
° Svetový deň mokradí:
Medzibodrožie – krajinný klenot na východe Slovenska
Červený rybník – územie európskeho významu na Záhorí
° Biodiverzita – Prečo sme prestali byť vďační za to, že sme

Editoriál
V záhradách a vo voľnej prírode – v posledných rokoch už vo februári – poľavuje zovretie zimy. Prvá sa prinavracia k životu segetálna vegetácia. Burina najskôr vie, kedy príde jar – hovorí staré príslovie.
Zároveň v záhrade ešte stále nachádzame niečo z predchádzajúcej úrody. Ak ešte nepoznáte toskánsky kel, jeho pestovanie si určite obľúbite. Hoci zem je ešte prechladnutá, je škála rastlín, ktorým to ani prinajmenšom neprekáža. Sú dokonca druhy, ktorým sa najlepšie darí práve v tomto čase – zo záhradných je to napríklad rukola. Viac o esencii ďalších zimných vitamínov sa dočítate na stranách 4 a 5.
Spontánny nástup predjaria môžeme pozorovať podľa neklamných fenologických znamení, ktoré nás nanovo prepájajú s okolitým dianím. Všimneme si prvé nemotorné potulky vyhladnutých čmeliakov a prieskumné lety včiel. Sú fenologickým signálom, ktorý poteší nielen včelárov.
Koncom mesiaca už môžeme štepiť vonku prvé ovociny.
Vždy s predjarím príde deň, ktorý všetko uvedie do pohybu. Ani sa nenazdáme, a opäť máme plné ruky práce. Na parapete pripravujeme prvé priesady a koncom februára vysievame na hriadkach bôb a špenát. Sadíme šalotku. Prirýchľujeme rebarboru a čakanku.
Zberáme puky čiernych ríbezlí a v okolitej prírode už nachádzame prvé kvety – sedmokrásky a čoskoro aj podbeľ. V článku Evy Ivanišovej sa môžete okrem iných zaujímavostí dočítať, že do listov podbeľa sa kedysi balilo maslo a vyrábali sa z nich cigarety i soľ.
Jar vždy prichádzala aj v znamení vody. Nie náhodou je Svetový deň mokradí stanovený na 2. februára. Pri tejto príležitosti sme zmapovali dianie okolo dvoch významných krajinných celkov. Je to Medzibodrožie – krajinný klenot na východe Slovenska, a Červený rybník – územie európskeho významu na Záhorí.
Postupne sa k nám vracajú sťahovaví vtáci. Ich spev znie čoraz nástojčivejšie. Novšie vedecké poznatky potvrdzujú, že rezonančná sila vtáčích koncertov pomáha stromom pri roztváraní pukov, nevraviac o blahodarnom vplyve na človeka.
Samozrejme, zima sa nevzdá svojej nadvlády na prvýkrát. Vtedy akiste dobre padne prečítať si čosi z histórie. Lukáš Jurčo sa svojím originálnym etnografickým spôsobom pozrel na otázku sebestačnosti v minulosti a na to, čo všetko dokázalo vyprodukovať zabehnuté gazdovstvo.
Mnohých nepochybne poteší aj článok Petra Gettinga Šli sme pralesmi, ciest tam niet. Paradoxne, tieto slová navodzujú pocit z exotickej džungle. No sú o našej krajine a napísal ich autor Osudov dobrého vojaka Švejka Jaroslav Hašek. Znie to neuveriteľne, ale tento svetoznámy spisovateľ sa literárne zrodil práve na potulkách Slovenskom, ktoré prešiel krížom-krážom. Poznal ho ako málokto z nás a zrodila sa tu aj prvá poviedka podpísaná jeho menom.
Aj v ďalších, nespomenutých príspevkoch akiste nájdete dostatok zaujímavých informácií a príjemného čítania.
Prajeme vám po celý február pohodu, krásny prvý dotyk s predjarím a radosť každý deň.