Toto remeslo sa odovzdávalo z otca na syna. Už v mladom veku museli chlapci vypomáhať svojim otcom.
Neskôr sa niektorí z kotlárov preorientovali na drotárov. Hoci sa s ich obchôdzkami a s charakteristickým vyvolávaním „Dajte hrnce drótovať, plechovať!“ dnes už nestretávame, mnohí obyvatelia Slovenska ho majú v živej pamäti. Kotlárstvo ako remeslo nikdy úplne nevymizlo. V susedných krajinách a na Balkáne dodnes prežíva.
Ekologická firma Sonnentor sa zameriava na produkciu bylinkových čajov a korenín Čítajte Rómovia preukázateľne poznali kovy, ich ťažbu a spracovanie už vo svojej pravlasti v starovekej Indii na území dnešného Pandžábu a Rádžastanu už okolo roku 1500 pred Kristom.
Najstarší historický záznam o rómskych kotlároch z Európy pochádza z Grécka a je z roku 1350. Dochované historické zmienky však konštatujú, že sa týmto remeselným spôsobom obživy preslávili nielen v Európe, ale aj v severnej Afrike alebo v Amerike.
(zdroj: archív autora)Od kotlov až po gombíky
Byť kotlárom neznamenalo len výrobu hrncov alebo kotlov, ako by sme sa mohli mylne domnievať. Súčasťou tohto remesla bola napríklad aj výroba panvíc rôznych veľkostí, ako aj ozdobných pohárov a džbánov, gombíkov a rôznych drobných tovarov.
Ukážku z pestrej škály ich výrobkov môžete nájsť v stálej expozícii Múzea rómskej kultúry v Brne.
(zdroj: archív autora)Pracovali s originálnymi prenosnými mechmi, ľahkou nákovou a s typickou železnou tyčou zastoknutou do zeme, na ktorej kotlár vyklepával svoj výrobok pod jednoduchým stanom alebo pod holým nebom.
Predplaťte si Magazín Doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne/doma-v-zahrade/dvz-kulinarska-encyklopedia/
Rómski kotlári mali aj svoj typický odev, ktorého neoddeliteľnou súčasťou bol klobúk a vesta s výraznými kovovými gombíkmi.
Typický pre nich bol vlastnoručne vyrobený pohár s ozdobnými ornamentmi.
V Rumunsku a v Maďarsku dodnes
Remeslo sa odovzdávalo z otca na syna a už v útlom veku museli chlapci vypomáhať svojim otcom pri výrobe samotných remeselných výrobkov. Vďaka Rómom sa uchovalo kotlárstvo a kovotepectvo hlavne v juhovýchodnej Európe, ako napríklad v Rumunsku, Maďarsku, na Balkáne alebo v Turecku dodnes.
V priebehu 19. až do polovice 20. storočia začína vďaka jednoduchšej výrobe a spracovaniu kovov kotlárstvo u Rómov ustupovať a nahrádzajú ho opravy kotlov či hrncov.
Niektorí remeselníci sa preorientovali na tzv. drotárov, ktorí chodievali po dedinách a dokázali opraviť prederavený hrniec alebo kotlík pomocou drôtov. Aj mnohí obyvatelia Slovenska si určite z detstva pamätajú ich obchôdzky a známe povolávanie: „Dajte hrnce drótovať, plechovať!“
(zdroj: archív autora)Toto remeslo nevymizlo
Na základe dochovaných svedectiev o rómskych kotlároch vieme, že v opravovaní kotlov alebo hrncov boli veľmi zruční. Hoci je kotlárstvo aj u Rómov stále na ústupe, toto remeslo nikdy úplne nevymizlo.
Najznámejším miestom prežívania tohto remesla a jeho nositeľov je dnešná západná časť Rumunska, čiže Transylvánia, kde je odovzdávanie kotlárskej zručnosti u Rómov stále živou tradíciou už viac ako 400 rokov. V Rumunsku sa im hovorí kalderaši.
Potomkov rómskych kotlárov však nájdete aj v Nórsku alebo v Španielsku, či vo Francúzsku.
Samozrejme, toto remeslo je stále živé aj v ich indickej pravlasti.
(zdroj: archív autora)Nikdy sa neoznačovali za Cigánov
Rómovia často migrovali aj na územie Británie, kde sa neoznačovali slovom Róm, ale gypsy alebo Transylvánec.
Rómovia nikdy sami seba neoznačovali za Cigánov či za cigáňov. Toto slovo dokonca v rómskom jazyku v žiadnej z jeho rozšírených podôb neexistuje. Tak, ako sa málo vie o rómskych kotlároch, málo sa vie aj o skutočnej histórii Rómov na území dnešnej Európy a Slovenska.
