Prírodovedci sa na jeseň 2024 dočkali veľkého míľnika. Písal sa 28. september, keď Katarína Senková Baldaufová objavila niekoľko jedincov podozrivých sršňov na opadaných jablkách, ktoré plánovala využiť pri pečení koláča.
Identifikáciu invázneho sršňa potvrdil vzápätí aj Katarínin manžel Dušan Senko, pôsobiaci v Centre biológie rastlín a biodiverzity SAV.
Informácia o tomto objave sa rýchlo rozšírila medzi všetkými relevantnými odborníkmi. Hniezdo bolo napokon nájdené v neďalekej bažantnici, kde sa týčilo v úctyhodnej výške približne 22 metrov.
Osy vedia znížiť teplotu hniezda. Aké úlohy majú v ekosystéme? Čítajte Na stavbu sekundárneho hniezda si sršne vybrali približne 25-ročný topoľ. Pre tento druh je typické, že hniezda si budujú exponovane – či už v korune nízkych krov, vysokých stromov, prípadne na ľudských stavbách.
Naproti tomu hniezda sršňov obyčajných, ktoré sú v našej prírode pôvodne žijúcim druhom, sú prevažne situované v dutinách stromov a v iných priestoroch, ktoré im ich pripomínajú. Obavy vyvoláva najmä fakt, že hniezda sršňov ázijských vedia dosiahnuť výrazne väčšie rozmery.
Autor článku s hniezdom sršňa ázijského, ktoré sa nachádzalo v bažantnici na topoli pri Palárikove vo výške 22 metrov. (zdroj: archív autora)Opäť pomohla občianska veda
Pojem občianska veda sa v médiách objavuje čoraz častejšie a v prípade sršňov ázijských zohrala táto metóda mimoriadnu úlohu.
Jej princíp spočíva v tom, že počas mapovania organizmov býva územie často príliš veľké na to, aby mali prírodovedci oči všade – a tak im s hľadaním pomáhajú aj laici. Aj preto sa niekoľko rokov viedla intenzívna kampaň s cieľom vzdelávať širokú verejnosť o výzore týchto sršňov.
Štátna ochrana prírody SR vytvorila okrem edukatívnych materiálov aj účinnú platformu, ktorá prijímala od občanov fotografie s podozrivými druhmi hmyzu. Tie neskôr identifikovali odborníci a občania získavali spätnú väzbu.
Na tento účel vznikla aj šikovná mobilná aplikácia Zastav sršňa, ktorá nahlasovanie ešte väčšmi uľahčila.
(zdroj: archív autora)Z niekoľkých stoviek nálezov si ľudia sršne ázijské zamieňali najčastejšie s rôznymi muchárkami, pestricami, ale aj so vzácnou žihadlovkou obrovskou.
Práve nálezy niektorých jedincov v oblasti Palárikova vzišli od aktívnych občanov, ktorí si charakteristický vzhľad tohto druhu osvojili z médií.
Odborníci apelujú, že takáto intenzívna pomoc občianskej vedy bude potrebná aj v najbližších rokoch.
Predplaťte si Magazín Doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne/doma-v-zahrade/dvz-kulinarska-encyklopedia/
Príležitosť pre študentov
Nečakaný biologický materiál vyvolal v priestoroch Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave zvedavosť študentov.
