V uplynulom roku sme vám priniesli viacero príkladov dobrej praxe zo Slovenska. O tom, že vždy sa dá všetko robiť ešte lepšie, sme sa tentoraz zašli presvedčiť na juh Moravy, kde sídli známa ekologická firma Sonnentor. Zameriavajú sa hlavne na produkciu bylinkových čajov a korenín. Jej prevádzkami nás previedol profesionálny vábiteľ Tomáš Marvánek.
V Zaježovej otvorili náučný studničkový chodník Čítajte Malé „námestíčko v budove“ v priestoroch Sonnentoru symbolizuje stodolu. Všetko obloženie skutočne priviezli zo starej stodoly odniekiaľ z Rakúska a je symbolom cirkulárnej ekonomiky. Udržateľnosť nie je len o tom, že sa ľudia správajú pekne k prírode alebo jeden k druhému, ale že sa tak správa aj zamestnávateľ k zamestnancovi, že nenakupujete príliš ďaleko, ale snažíte sa byť lokálni a tak ďalej. Takto je koncipovaná celá budova a prevádzka Sonnentoru.
Hlinené omietky, dubová podlaha
Prvá časť, ktorou prechádzame, je venovaná hline a poľnohospodárom. Majú tu hlinené omietky a dubovú podlahu, čo pri takomto rozsiahlom objekte vôbec nie je samozrejmosť. Cez množstvo kruhových okien a okienok aj do tých najodľahlejších častí budovy preniká denné svetlo, a tak žiadny zamestnanec nie je ani na okamih bez kontaktu s ním. Vrecia, v ktorých sem vozia bylinky na spracovanie, nastrihali do tvaru mäkkých závojov a zavesili ich pod strop ako „nebesá“.
(zdroj: archív sonnentoru)V iných priestoroch, ktoré spolu navštívime o chvíľu, zo stropu visia na rôzne dlhých nitkách zas čajové vrecúška. Je v nich chmeľ, šalvia a levanduľa, prirodzené odpudzovače moľov. Vrecúšok je dovedna asi 100 000 na 160 štvorcových metroch a pretvárajú strop na pomyselné nebesá. Jeden človek by ich robil asi štyridsať pracovných dní.
Keď vidíme zelenú energiu behať
Hoci je Sonnentor tradičná firma, je zároveň aj inovatívna. Sídli vôbec v najekologickejšej budove Juhomoravského kraja. Vidíme „behať“ zelenú energiu, ktorá sem prúdi zo solárnych panelov a čerpadiel. Energeticky sebestační sú však iba z 30 percent. Na Českú republiku je to veľa, v porovnaní s Rakúskom je to však málo (tam je to až 70 %). Energia, ktorú majú zazmluvnenú a dokupujú ju od dodávateľa, je z vody, vetra, geotermálnych prameňov a vrtov.
Tomáš Marvánek (zdroj: autor)Kým na južnej Morave začnete kopať do zeme, musíte urobiť archeologický výskum. Keď tu odkryli pôdu, našli tam asi 20 „mrtváků“ – ľudí zo striebornej doby. Šlo o významný nález a chvíľu sa zdalo, že nebudú otvárať väčší bylinkový raj, ale že tu budú musieť zriadiť archeopark a k tomu doplnkovo robiť bylinky. Nakoniec nálezy zakonzervovali, odviezli na patričné miesto a mohli začať stavať.
Veľa priestoru na milé nápady
Zateplenie budovy (pri ktorom sa na bežných stavbách zásadne používa polystyrén), je z drevovláknitej vaty, ktorá je bezo zvyšku rozložiteľná. Môžete ju zakopať do zeme alebo na nej trebárs „opiecť špekáčiky“, je to úplne v poriadku. „Ak po nás príde potopa a nejaký archeológ sa o 2-3-tisíc rokov pozrie do zeme, po Sonnentore nenájde žiadny zbytočný odpad, a to je naše krédo – čo najviac myslieť na budúcnosť a byť čo k nej najšetrnejší,“ hovorí Tomáš Marvávek.
Predplaťte si Magazín Doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne/doma-v-zahrade/dvz-kulinarska-encyklopedia/
Na každom kroku sa tu stretnete s milým nápadom, ktorý vás uisťuje, že tu nielenže pracujú skutoční ľudia, ale že dostávajú veľký priestor na ľudské nápady.
