V priebehu posledných desaťročí Bratislava stratila mnohé zo svojich tradičných atribútov: malinovku krachelku, na ulici varenú kukuricu, viechy, propeler... Už len hŕstka pamätníkov spomína, ako sa na trhu predávali korytnačky na polievku.
Jednými z posledných tradičných gastronomických pochúťok nášho hlavného mesta sú jesenné pečené gaštany rozvoniavajúce v uliciach a tiež slávne bratislavské rožky.
Železná studnička nás uzdravuje už 200 rokov Čítajte Beugel, bajgel či rožok?
Pod označením beugel sa v minulosti myslel koláč, pečený najmä v období vianočných sviatkov, pričom bohatá orechová a maková plnka symbolizovala hojnosť darov.
Podľa tradície mal mak zabezpečiť blahobyt, konzumovať cesto s makom znamenalo dobré manželstvo a orechy chránili pred všetkým zlým. Pôvodný tvar koláča nepoznáme, ale mohlo ísť o akýsi pravzor dnešného makového alebo orechového koláča. Až ďalšia história jeho pečenia priniesla charakteristický zahnutý tvar rožka.
Zrejme ostane navždy záhadou, ako a kedy sa dostali do starej Bratislavy (Prešporku), isté však je, že práve tu získali svoj charakteristický tvar a chuť.
3. Historická snímka z pekárne, v ktorej sa pripravujú bratislavské rožky. (zdroj: OZ Bratislavské rožky))Tivadar Ortvay vo svojej knihe Ulice a námestia Bratislavy z roku 1905 uvádza: „Táto špecialita sa k nám v stredoveku dostala pôvodne z Viedne, kde už vtedy piekli bajgle.
Bajgle sa u nás podávali už v 16. storočí na verejných hostinách, ktoré mesto usporadúvalo na radnici na počesť vznešených hostí. Mestskí radní dostávali každoročne na Vianoce do daru bajgle a tento zvyk sa zachoval do konca 17. storočia.“
V mestskom archíve sa nachádza cechová kniha majstrov (1588 – 1719), v ktorej sa uvádza: „Dnes, v roku 1599 na Veľkonočný pondelok, v čase, keď cechovým majstrom je Hermann Fichtel, sa v ctihodnom cechu dohodlo, že: bajgle môžu piecť (pekári) od najstaršieho po najmladšieho každý rok od Veľkej noci po Turíce...“
Dobová reklama na pekáreň Wendler, ktorá piekla bratislavské rožky a fungovala na dnešnej Štefánikovej ulici. (zdroj: OZ Bratislavské rožky)Hoci toto pečivo nevzniklo v Bratislave, práve tu sa z jeho výroby stalo umenie, ktoré mesto preslávilo za jeho hranicami.
Prešporské bajgle sa stali etablovaným produktom a značkou, s ktorými sa mesto a jeho obyvatelia naplno stotožnili. Dnes pečivo voláme bratislavské rožky a bola mu prinavrátená jeho takmer zabudnutá sláva.
Kde všade sa piekli?
V roku 1817 pekár Anton Schmidt v novinách opakovane oznamoval obyvateľom Prešporka, že mení sídlo svojej pekárne prešporských bajglov a sťahuje sa na Promenádu (dnes Hviezdoslavovo námestie).
Toto je pravdepodobne doteraz najstarší záznam spojený s konkrétnou adresou pekárne na prešporské bajgle v Bratislave.
Predplaťte si Magazín Doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne/doma-v-zahrade/dvz-kniha-zadarmo/
Jednou z najstarších pekárskych dynastií v meste, ktoré piekli rožky, boli Scheuermannovci, ktorí rožky predávali tiež na Hviezdoslavovom námestí. Pekáreň a predajňu odkúpil v roku 1900 Juraj Lauda, ale ešte niekoľko rokov používal jej pôvodné meno Scheuermann.
Laudova pekáreň bola pomerne veľká a okrem pekárov a tovarišov zamestnávala aj ženy. Jeho výrobky boli prvotriedne a vyvážali sa do celého sveta.
Ďalšou známou pekárňou bola pekáreň Preussbergerovcov. Pekáreň, predajňa a cukráreň sídlili počas celej doby existencie na dnešnom Námestí SNP 31 (na mieste OD Dunaj).
Mikuláš Bittó pôsobil ako pekár rožkov zhruba od roku 1888. Pekáreň a predajňu mal na doteraz existujúcej adrese Rybárska brána 9. Od roku 1910 je ako jeho nástupca uvádzaný August Stürtzer, ktorý sa preslávil skôr ako cukrár. Schwappachovci boli jednou z najvýznamnejších pekárenských dynastií, ktorá pôsobila v Prešporku vyše sto rokov. Ich predajňa sa nachádzala na Suchom mýte.
Wendlerovci boli ďalšou významnou pekárskou dynastiou, ktorá sa venovala pečeniu prešporských bajglov. Ich pekáreň stála na dnešnej Štefánikovej ulici.
Reklamný plagát na pekáreň Wendler. (zdroj: OZ Bratislavské rožky)Zaujímavosti o bratislavských rožkoch
V roku 1859 vyšla v USA vedecká kniha s názvom The life of North American insects (Život severoamerického hmyzu), ktorá sa okrem iného hmyzu zaoberala včelami.
V súvislosti s včelím medom poznamenáva, že v uhorskom meste Prešporok sa pečú slávne a chutné makové koláče Pressburger Monhkuchen. Prešporok sa teda vďaka svojim rožkom preslávil aj vo svete a prezýval sa po nemecky Beugelstadt alebo po maďarsky patkóváros.
Bajgle sa stali aj predmetom prešporskej sebairónie v miestnej tlači. V roku 1908 vyšiel v novinách humorný dialóg, v ktorom si autor vzal na mušku prešporské bajgle, ktoré sa v domácnostiach tradične piekli na Vianoce.
