Ak si vytvárate v spolupráci s ďalšími pestovateľmi vlastnú semennú banku, váš zisk bude mnohonásobný. Z každého zrnka maku, mrkvy či šalátu získate stovky, tisíce kvalitných semien a rastlín.
Vyskúšajte recepty na chrumkavé Topinambury, gnochi a sušienky Čítajte Raz sa nás jedno dieťa v tábore pýtalo, čím sa živí náš kamarát, keď nechodí do práce. Zdalo sa mu čudné, že je v podstate stále doma (na samote), nezarába vo firme alebo niekde inde, a žije. Odpovedali sme: „Napríklad teraz investoval do šalátu, a ak ho nepredá, môže ho zjesť, takže nebude mať stratu.“
Chlapcovi to vŕtalo v hlave, lebo jeho otec predával vtedy počítače, a tie ak nepredá, zjesť nedokáže. Šiel si poriadne pozrieť záhradu a chcel vedieť, kde sa to všetko začína. Náš kamarát mu ukázal semiačka šalátu. Možno aj to bol základ dobrej investície.
Žijeme na úžasnom Slovensku, kde je možné takmer kdekoľvek založiť si vlastnú záhradu, ak je pôda aspoň trochu obrábateľná.
V priebehu času ju dokážeme zušľachtiť a postupne na nej pestovať. Je to raj, ktorý nám iné krajiny môžu závidieť. Samozrejme, dnes je to pre mnohých ľudí hľadanie pretrhnutej nite našich predkov, ktorí sa tieto zručnosti učili postupne od svojich rodičov.
A tak je možné, že si veľa ľudí jednoducho kúpi hotové priesady, stromčeky, kríky, kvety. Nájdu sa však aj takí, ktorí jednoducho chcú vedieť, čo si doma zasadia a čo budú jesť. Ďalší dôvod je ten, že nechcú každú jar opäť kupovať priesady.
(zdroj: adobe stock)Zlatá obnoviteľnosť od profesionálov
Každý, kto má záhradu, si skôr či neskôr nejaké semienka začne odkladať a chrániť si svoju líniu plodín, kvetov. Získavanie semien je v súčasnosti ľahšie ako kedykoľvek v minulosti, no zároveň nebezpečnejšie, ako sa na prvý pohľad zdá.
Všetci predsa chceme silné plodiny, zdravé kvety, kríky a stromy, a tak si často kúpime v obchode, na trhu alebo objednáme cez internet prakticky akékoľvek semená. Semienka na ďalšie pestovanie však musia byť nehybridné.
Úspech zaručuje správny čas zberu, skladovania a najmä klíčivosť uchovávaných semien.
Dnes si môžeme ľahko nájsť biosemenárske banky, ktoré posielajú poštou overenú kvalitu kamkoľvek. Ich dlhoročné skúsenosti majú svoju cenu a zaslúžia si ohodnotenie. Výsledkom sú nielen zdravé plodiny, ale aj možnosť odložiť si z nich semeno na ďalšie pestovanie. Dobré skúsenosti máme napríklad s firmou Gengel, ktorá sa venuje starým odrodám v biokvalite.
Predplaťte si Magazín Doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne/doma-v-zahrade/dvz-kniha-zadarmo/
Semená darom – výmenou
Druhou možnosťou získavania semien je výmena a darovanie. Keď sme prišli na myjavské kopanice pred dvadsiatimi rokmi, dobrí susedia nám sami darovali semená a cibule kvetov, odkopky kríkov – ríbezle, maliny, vinič, egreše, hľuzy kvetov pivónie, kosatce, floxy, nechtík, echinaceu, fazuľové semená, sadbový cesnak, slnečnicové a kukuričné semiačka, topinambury.
Bol to pozostatok starých čias, keď sa jednoducho veci darovávali v rámci dobrých susedských vzťahov. Babka zdola pod nami nám darovala v papierovom vrecku sušené veľké fazule so slovami: „A môžete si ich ošišmať.“
Doteraz nevieme, čo to presne značí, ale isto dačo konštruktívne. Tak sme ich na jar zasadili a doteraz iné fazule ani nemáme, iba tie z „ošišmaných“.
Druhým možným dôvodom je vytváranie zálohy a zďaleka sa to netýka len osiva. Zálohovanie sme oživili aj my túto jar, keď naše včely neprežili zimu a od Roba z kopanice u Broškov sme si vzali časť jeho včelstiev. Komentoval to veľkoryso a logicky: „Možno budúcu jar budem včely ja brať od vás späť.“
Takýto prístup je logický aj v otázke semien či plodín. Premnožené výhonky malín či podzemky rakytníka šírime v dobrej vôli medzi susedov a kamarátov.
Ochutnávkou a krásou k množeniu
Ak nám nejaká zelenina u niekoho chutí, vypýtame si semeno alebo odrezok na zakorenenie.
Ešte sa nám nestalo, že by nám niekto nevyhovel. Sami sa tiež snažíme posúvať dobré plodiny a kvety ďalej. Niekedy si donesieme semiačka odkvitajúcich kvetov či kríkov, čo objavíme po ceste.
Niekedy si stačí kúpiť jednu bioparadajku a z nej si vybrať semiačka. Robí to tradične istý náš nemenovaný známy etnológ zo Skalice – vyjde ho to lacnejšie, ako hovorí, a je to trochu zábava. Kamaráti tak už desiatky rokov pestujú zo sušených plodov kustovnicu čínsku a iné exotiky.
Dostali sme napríklad semená tabaku, nazberané v Bulharsku.
Obdiv patrí známemu, ktorý si z Himalájí doniesol s ruiny hlineného domu obilie, vybrané z pliev. Po štyroch rokoch má osivo obilia na malé políčko a ďalší rok možno na prvý chlieb.
(zdroj: adobe stock)Veľkú časť zlepšovania kvality našich sadov majú na svedomí naše kozy, ktoré jednoducho pasením a vlastným hnojením doniesli do našich sadov rôzne liečivé byliny, ktoré tam predtým neboli.
Niekedy to s liečivými rastlinami robíme aj tak, že jednoducho necháme zavesenú kyticu v sade a vietor už zabezpečí výsadbu. Tak sa nám objavil v záhrade trs ľubovníka.
Množstvo semien je prirodzenou súčasťou potravy našich záhradných pomocníkov.
Výsevný kalendár
Kto chce, môže skúsiť i tradičný výsevný kalendár Výsevné dni podľa nebeských telies, (objednávame cez komunitu Biospotrebiteľ alebo OZ Alter Nativa z Brdárky), kde sú dátumy vhodnosti pre výsadbu, odkladanie semien či výsadbu drevín, ošetrovanie včelstiev a podobne.
Nájdete tam aj postupy na biodynamické preparáty, hnojivá... Nám sa po dlhých pokusoch kalendár veľmi osvedčil a veľa vecí nám ozaj vyjde načas, máme silné plodiny, ktoré nemusíme chemicky ošetrovať.
Iba raz sme museli kvôli premnoženiu slizniakov osadiť do záhrady kačice Indických bežcov. Žiaľ, ich hlasnosť im bola osudná a tak nám ich vzala líška...
Hlavne si označiť
Dôležité je vlastnú semenársku banku riadne evidovať a uložiť na zabezpečené a dobre dostupné miesto. Všetky semiačka si na jeseň snažíme rozdeliť a označiť. Niektoré niekedy vyjdú až o rok, ale nič to. Semená presne vedia, kedy je ich čas.
