Medzi menej známe druhy úžitkových rastlín patrí lagenária alebo kalabasa. Táto pôvodne tropická plodina sa dá pestovať aj v strednej Európe. Hoci neslúži prvotne na konzumáciu a využitie má ako nádoba, jej mladé plody sú jedlé.
Ľudia v minulosti verili, že kvety trnky ich ochránia celý rok pred horúčkou Čítajte Lagenária čiže kalabasa pochádza pravdepodobne z trópov Starého sveta, avšak najstaršie nálezy sú z Ameriky, a to údajne dokonca z obdobia zhruba 7200 rokov pred Kristom.
Usudzuje sa, že do Nového sveta sa mohla kalabasa dostať samovoľne morskou púťou cez Atlantický oceán, pretože jej semená vydržia v slanej vode bez ujmy niekoľko mesiacov.
Tekvica fľaškovitá
Najčastejšie používaným pomenovaním je kalabasa, ktoré pochádza zo španielskeho mena tejto rastliny – calabaza.
Stretneme sa však tiež s názvami lagenária, vedecky sa nazýva Lagenaria siceraria. Rodové meno lagenárie je odvodené od latinského lagéna, ktoré znamená fľašu (podľa tvaru plodov). V staršej literatúre by sme ju našli aj ako tekvicu fľaškovitú.
Aby sa plody vyvinuli do typického tvaru, musia voľne visieť (zdroj: Foto – autor a archív Gengelu)Rastlina – nádoba
Lagenária sa pestuje ako jedlá rastlina. Konzumovateľné sú mladé plody nehorkých odrôd, kým majú krehké a jemné pletivá. Svojou neutrálnou chuťou pripomínajú trochu cukety a ako cukety sa tiež dajú kuchynsky upravovať.
Hlavný význam lagenárie je však vo využití jej plodov ako nádob. Šupka plodov (presnejšie oplodí) totiž v plnej zrelosti zdrevnatie a stvrdne tak, že sa dá plod využiť ako nádoba na tekutiny v kuchyni, ale aj ako naberačka, veľká lyžica alebo fľaša na vodu.
Okrem toho slúži často aj na výrobu najrôznejších hudobných nástrojov, píšťal, plavákov k sieťam alebo člnom na vodu, v minulosti z nej robili vinkel na pušný prach. Slúžila tiež ako hever na víno. Ako prastarú kultúrnu rastlinu kalabasu využívali niektoré skupiny obyvateľstva ešte pred objavením keramiky ako riad.
Predplaťte si Magazín Doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne/doma-v-zahrade/dvz-kniha-zadarmo/
Teplo, teplo, teplučko
Svojimi pestovateľskými nárokmi nezaprie kalabasa svoju tropickú domovinu.
Predpokladom jej úspešného pestovania je dobrá humózna pôda, dostatočne zásobená vlahou, ale predovšetkým dostatok tepla. Semená vysievame na predpestovanie doma v marci alebo začiatkom apríla zhruba 6-8 týždňov pred plánovanou výsadbou.
Rastliny vysádzame po zmrznutých. Stanovište volíme vždy čo najvýslnnejšie a najteplejšie. Po výsadbe zavlažujeme a len čo sa začne rozrastať, dáme jej vhodnú oporu, aby sa po nej mohla pnúť.
Nech pekne voľne visí
Spočiatku jej s chytením na konštrukciu môžeme trochu pomôcť. Neskôr sa už svojimi úponkami zachytáva opory.
Účelom vedenia lagenárie je, aby nasadené plody mali pod sebou pri raste voľný priestor, teda aby voľne viseli a mohli vyvinúť odrodovo typický tvar. Úctyhodná je dĺžka niektorých plodov, ktorá môže dosiahnuť až 1,5 metra. Vytvára aj veľké množstvo bočných výhonov.
Aby sa plody vyvinuli do typického tvaru, musia voľne visieť (zdroj: Foto – autor a archív Gengelu)Kvety kalabasy sú biele, samčie na pomerne dlhých stopkách, samičie na kratších so znateľným základom plodu. Otvárajú sa na rozdiel od tekvicových navečer a kvitnú počas noci.
Svojou štruktúrou trochu pripomínajú jemný krepový papier alebo pravý hodváb. Opeľovanie obstarávajú rôzne druhy hmyzu.
Potreba opeľovania hmyzom môže byť dôvodom neúspešného pestovania lagenárie v skleníku či fóliovníku, kde sa obzvlášť za nepriaznivého počasia odporúča pristúpiť k ručnému opeľovaniu.
Do prvých mrazíkov
Ak chceme dopestovať v našich podmienkach semená, necháme na rastline iba jeden až dva plody, aby mohli dobre vyzrieť. Ostatné neskôr vyštipujeme, čím zabránime oslabovaniu rastliny.
Pre správne vyzretie treba opäť dostatok tepla. Plody ponecháme na rastline dozrievať tak dlho, ako sa dá, spravidla až do prvých mrazíkov. Zozbierané lagenárie ponechávame neskôr ešte dôjsť a dozrieť doma v miestnosti. Mal by to byť priestor vzdušný, nie však príliš teplý, pretože semená by mohli začať vnútri klíčiť.
Dozreté kalabasy rozpoznáme tak, že šupka stvrdne a predovšetkým plod po uschnutí nápadne stratí na váhe.
Pozberané plody vinárskej odrody Lopó pri odvoze z poľa. (zdroj: Foto – autor a archív Gengelu)Pri pestovaní na semeno je dobré ešte vedieť, že lagenária je cudzoopelivá a pri výsadbe rôznych odrôd ich treba od seba oddeliť napríklad priestorovou izoláciou, aby sa spolu neskrížili. S tekvicami, cuketami a podobne sa však neskríži, preto ich pokojne môžeme pestovať spolu.
Lopó – vinárska tekvica
V Gengeli máme dve variety kalabasy, nazvané Lopó a Kobak. Obe pochádzajúce z východného Slovenska.
Odroda Lopó je podľa darcu stará maďarská odroda, ktorá sa používala alebo používa ako nádoba na „sťahovanie vína“. Postup tradičnej výroby nádoby na víno z plodov tejto odrody je pomerne jednoduchý: vysušená kalabasa sa natrela zvonku olejom, oba konce sa odrezali, vnútro sa vyčistilo a takto upravená sa používala rovnako ako známy hever na víno.
Na rozdiel od skleneného hevera má kalabasový tú výhodu, že znesie neopatrné zaobchádzanie a ani pri ťuknutí sa nerozbije.
