Viničiar čierny (Lethrus apterus) je málo známy a pritom unikátny lajniak. Je nelietavý, samec má obrovské hryzadlá, ale vôbec nie je viazaný na lajná, ako sa na slušné lajniaky patrí. Zvádza neľútostné súboje o svoje teritórium.
Je sršeň ázijský už na Slovensku? Čítajte Areál viničiara je relatívne skromný: zahŕňa predovšetkým Ukrajinu a Rusko zhruba po rieku Volgu, teda tzv. Pontsko-Kaspickú oblasť, potom južný Balkán a Panónsku kotlinu, teda predovšetkým Maďarsko a zasahuje aj na juh Slovenska. Ešte v minulom storočí zasahoval až na južnú Moravu, no odtiaľ vymizol.
Z rozšírenia druhu možno usúdiť, čo je jeho obľúbené životné prostredie: sú ním stepi, teda primárne nelesné trávnaté biotopy. Viničiar sa teda radí medzi stepné prvky našej fauny.
On je tu doma
Keďže pontická časť je druhovo bohatšia než panónska, tradične sa predpokladá, že druhové zloženie Panónskej kotliny je výsledkom expanzie druhov z východu na západ. Vieme, ako to bolo v prípade viničiara?
Výhodou viničiara je jeho nelietavosť, keďže nelietavé druhy mávajú jasne geneticky štruktúrované populácie. Ak sa pozrieme, kde je centrum genetickej diverzity, mohlo by nám to napovedať, kde má viničiar „korene“. A keďže toto už vedci spravili, vieme tiež, ako to dopadlo.
(zdroj: adobe stock)Centrum genetickej diverzity, a teda aj miesto pravdepodobného vzniku, je Panónska kotlina spolu s územím dnešného Bulharska, kým v pontickej oblasti je to privandrovalec.
Z ochranárskeho hľadiska majú mať západné (teda aj naše, slovenské) populácie viničiara vyššiu prioritu pri ochrane, keďže sú geneticky rôznorodejšie a obsahujú genetické línie, ktoré nie sú inde zastúpené. Paradoxne, kým na východe je stále celkom početný, v Maďarsku výrazne ubudol.
Je vzorný rodič
Rodičovská starostlivosť je bežná pri vtákoch a cicavcoch, ale pri bezstavovcoch takmer neexistuje. Viničiar čierny je jedna z výnimiek.
Hniezdo si viničiare zakladajú v zemnej chodbe dlhej 50 – 90 centimetrov. Samičky a niekedy aj samce znášajú do hniezdnej komôrky listy, ktoré samička sformuje do tvaru gule a vykladie vajíčko.
Využíva listy viacerých druhov rastlín, medzi nimi aj viniča – preto viničiar. Celkove nakladie 6-9 vajíčok a pre každé vytvorí samostatnú guľu. Listy nanosené do komôrky v nedostatku vzduchu skvasia a vďaka tomu sa nekazia.
Občas sa podobné úkazy z ríše hmyzu porovnávajú s vymoženosťami ľudskej kultúry. Typicky v zmysle: aha – aj mravce majú „poľnohospodárstvo“ a chovajú „dobytok“ (vošky) – a to milióny rokov pred tým, než to objavili ľudia! A teraz máme ďalší taký príklad, konkrétne „kvasenie kapusty“, teda viničných listov, len tentoraz nás predbehli akési lajniaky.
Samček hliadkuje pri vchode a odháňa votrelcov, hlavne iných samcov. Ak domáci náhodou prehrá, hniezdo aj so samičkou získa víťaz. (zdroj: adobe stock)Samček stráži pri vchode
Kým samička chystá poživeň pre budúcu generáciu, samček v medzičase stráži vchod do hniezda a odháňa prípadných votrelcov, typicky iných samcov.
Presne na súboje s nimi slúžia domácemu pánovi nadrozmerné hryzadlá s výrazným výbežkom nadol. Ak domáci náhodou prehrá, hniezdo aj so samičkou získa víťaz.
Predplaťte si Magazín Doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne/doma-v-zahrade/dvz-kniha-zadarmo/
Pastvu dnes káže už aj slušnosť
Viničiare si hniezdne dutiny rady zakladajú na miestach s redšou vegetáciou, čo nie je nič neobvyklé. Rovnako sa správajú aj samotárske včely a kutavky. Zemné hniezda sa jednoducho zle budujú v husto prekorenenej zemi alebo v pôde prekrytej trávou.
Viničiar je tiež nelietavý, takže sa neustále pohybuje po zemi a na presuny uprednostňuje obnaženú pôdu.
Vhodný spôsob, ako mu zabezpečiť vhodnú štruktúru vegetácie, je pastva hospodárskych zvierat, čo je dnes veľký problém. Napriek tomu by to bolo vhodné a trochu aj slušné, keďže absolútnu väčšinu jeho prirodzeného prostredia sme bez opýtania premenili na pestovateľské plochy.
Viničiare si hniezdne dutiny rady zakladajú na miestach s redšou vegetáciou, čo nie je nič neobvyklé. Rovnako sa správajú aj samotárske včely a kutavky. (zdroj: adobe stock)Viničiar v exkluzívnom klube stepnej fauny
Eurázijský stepný pás je jeden z najväčších biómov na Zemi a jeho západný okraj tvorí práve Panónska kotlina. To je vec, ktorú si málokto uvedomuje. Súčasťou Panónskej kotliny je aj Podunajsko a Záhorie, ako aj Východoslovenská nížina – tieto oblasti teda patria do zóny stepí, nie lesov mierneho pásma.
Pôdy stepí sú černozeme, čo sú najúrodnejšie pôdy vôbec, takže nie je žiaden div, že dnes sú takmer všetky rozorané. To sa, mimochodom, odzrkadľuje aj na stave stepnej fauny – takmer každý z jej predstaviteľov je ohrozený.
Ak sa vám zdá, že chrček je nežiaduci druh, už to nie je pravda. Tiež sa ocitol v exkluzívnom klube kriticky ohrozených. (zdroj: adobe stock)Spomeňme si napríklad na sysľa, dropa alebo chrčka. Ak sa vám zdá, že chrček je predsa neželaný živočích, tak to už nie je pravda. Podľa posledného hodnotenia podľa kritérií IUCN je považovaný za kriticky ohrozený druh – jeho početnosť poklesla o 75 percent a je na rovnakej trajektórii ako sysle či dropy, len chrčkovi sa zatiaľ nikto poriadne nevenuje.
Viničiar sa teda ocitol v exkluzívnom klube. Tak trochu právom, keďže aj on bol považovaný za vyslovene nežiaduceho vo viniciach a býval veľmi hojný. No tieto časy sú dávno preč.
Ak sa vám zdá, že chrček je nežiaduci druh, už to nie je pravda. Tiež sa ocitol v exkluzívnom klube kriticky ohrozených.
