Do roku 2027 máme na Slovensku zlepšiť stav všetkých vodných útvarov. Ako môžeme zlepšiť prirodzený tvar a fungovanie našich riek? Po dĺžke odstraňovaním prehradení, po šírke opätovným napojením tokov na záplavové územia a do hĺbky obnovením spojenia povrchových a podzemných vôd.
Farma pri mokradi je oázou vtáctva, sysľov a obojživelníkov Čítajte Postupne vám predstavujeme inšpiratívne príbehy z rôznych končín Slovenska, kde sa darí naprávať poškodené ekosystémy. Tentoraz sa zo suchozemského prostredia presunieme k vodám.
Aj v tomto smere sa už na Slovensku podarilo zrealizovať niekoľko pozitívnych opatrení, napríklad obnoviť prietočnosť dunajských ramien či zrevitalizovať kus rieky Rudavy. Ešte predtým sa však pozrieme na súčasný ekologický stav našich vodných tokov aj ušľachtilé plány na jeho zlepšenie, ktoré po voľbách zastali na mŕtvom bode.
Dobrou správou na úvod je, že vďaka tzv. Rámcovej smernici o vode máme na Slovensku, rovnako ako vo zvyšku EÚ, k dispozícii veľmi dobré dáta o tom, v akom ekologickom stave sú naše vodné toky. Pri hodnotení využívajú odborníci štyri základné parametre kvality, ktoré sa skladajú z množstva ďalších čiastkových premenných.
Základom je biologická kvalita, čiže zloženie spoločenstiev vodných rýb, bezstavovcov osídľujúcich dná a skladba vodného rastlinstva. Ďalej je to fyzikálno-chemická kvalita (teplota vody, obsah kyslíka, zaťaženie živinami), hydromorfologická kvalita (zjednodušene povedané narušenie tokov reguláciou a priehradami) a napokon aj obsah rôznych znečisťujúcich látok, ako sú arzén, PCB, glyfosát, kyanidy a množstvo ďalších.
Zaplavený Veľkolélsky ostrov (zdroj: autor)Veľmi dobrý až veľmi zlý stav
Okrem ekologického stavu sa možno v smernici stretnúť aj s pojmom ekologický potenciál. Ten sa využíva pri významne zmenených vodách, teda napríklad pri priehradách, a pre hydromorfologickú kvalitu tu platia o niečo nižšie kritériá.
Ekologický stav vôd sa hodnotí podobne ako žiaci v školách, teda známkami od 1 do 5, kde jednotka znamená veľmi dobrý a päťka naopak veľmi zlý stav.
Horšou správou už je samotný ekologický stav našich vôd. Ten pravidelne vyhodnocuje Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH). Najnovšie údaje pochádzajú z obdobia rokov 2013 až 2018.
V povodí Dunaja, ktorý odvodňuje väčšinu územia Slovenska, hodnotili výskumníci 1282 vodných útvarov s celkovou dĺžkou takmer 17 000 kilometrov.
Pojem „vodný útvar“ predstavuje základnú jednotku pre hodnotenie a rozdeleniu tokov na jednotlivé útvary predchádzalo aplikovanie zložitej odbornej metodiky. Netreba si teda pod ním automaticky predstaviť celé rieky od prameňa po ústie. S výnimkou kratších potokov je totiž väčšina vodných tokov rozdelená na viacero útvarov.
Revitalizácia Rudavy (zdroj: autor)Najhoršie sú na tom toky v nížinách
Výsledky ukazujú, že viac než polovica našich vodných útvarov (čo do počtu útvarov aj percent z ich celkovej dĺžky) je v priemernom ekologickom stave. To na prvý pohľad nemusí pôsobiť zle, ibaže v reči známok ide o nelichotivú trojku.
Nemenej zarážajúce tiež je, že vo veľmi dobrom stave je iba 1,5 percenta útvarov a v dobrom, čiže na dvojku, zhruba tretina. Vodné toky v zlom a veľmi zlom stave predstavujú zvyšných približne 12 percent.
Pohľad na povodia jednotlivých väčších riek ukazuje, že v najhoršom stave sú toky v nížinných územiach, najmä v povodí Moravy a Ipľa. A napokon, porovnanie s obdobím rokov 2009 až 2012 značí mierne zhoršenie stavu vodných tokov.
Predplaťte si Magazín Doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne/doma-v-zahrade/dvz-kniha-zadarmo/
V kontexte vyššie uvedených čísel sa vrátime k spomínanej Rámcovej smernici o vode. V tej si totiž členovia EÚ stanovili ambiciózny cieľ: dostať do dobrého alebo veľmi dobrého stavu všetky vodné útvary. Stať sa tak malo už do roku 2015, tento míľnik však Slovensko, podobne ako zvyšok EÚ, nedokázalo splniť, takže došlo k jeho posunutiu na rok 2027.
Zásadnou otázkou v tejto súvislosti je, ako možno zlepšiť ekologický stav vodných tokov.
Po šírke, po dĺžke aj do hĺbky
Kľúč k odpovedi sa ukrýva v slovíčku revitalizácia. Pod tou si možno zjednodušene predstaviť obnovu prirodzeného tvaru a fungovania riek. V ideálnom prípade by však nemalo ísť iba o odstránenie betónu z brehov či obnovu meandrov na narovnaných korytách.
Veľmi podstatné je aj obnovenie konektivity, alebo po slovensky spojitosti vodných tokov, a to vo všetkých smeroch. Teda ako po dĺžke, po ktorej konektivitu narúšajú najmä rôzne prehradenia, tak aj po šírke prostredníctvom opätovného napojenia tokov na okolité záplavové územia, a tiež do hĺbky, kde je problémom odrezanie povrchových vôd od tých podzemných (napr. pre zabetónovanie korýt).
(zdroj: adobe stock)Takáto komplexná revitalizácia vodných tokov je, pochopiteľne, v mnohých ohľadoch veľmi náročná aktivita. Nielen po finančnej a technickej stránke počas samotnej realizácie prác, ale napríklad aj v súvislosti s plánovaním.
Nesmierne dôležitým krokom je totiž precízne odborné naprojektovanie revitalizačných prác. To musí zohľadniť len ťažko predstaviteľné množstvo premenných v snahe dosiahnuť čo najvyšší prínos revitalizácie pre prírodu, avšak za súčasnej minimalizácie škôd a rizík pre ľudí.
Aj pre túto náročnosť donedávna svietila pri počte zrevitalizovaných kilometrov riek na Slovensku nula. Zmena nastala až v roku 2022, keď ochranárske združenie BROZ obnovilo na Záhorí pri obci Veľké Leváre 2,2 kilometra rieky Rudavy.
Živé rieky
V rovnakom období, ako prebiehala úspešná pilotná obnova Rudavy, spravilo Slovensko významný pokrok aj v plánovaní ďalších revitalizácií vodných tokov. Odborníci z VÚVH na tieto účely vypracovali skutočne kvalitnú metodickú príručku a ministerstvo životného prostredia vyčlenilo z Plánu obnovy viac než 60 miliónov eur na revitalizáciu takmer sto kilometrov riek.
Posun smerom k zeleným opatreniam na riekach bol cítiť aj vo vedení Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP), ktorý mal dlhodobo skôr imidž sivých „betonárov“ vodných tokov.
A aby nebolo dobrých správ málo, Slovensku sa podarilo z prostriedkov Európskej komisie získať prostriedky na projekt LIFE Living livers (Živé rieky), za ktoré môžeme zlepšiť stav na 344 km riek v povodiach Dunaja, Ipľa, Hronu a Belej.
(zdroj: adobe stock)Bohužiaľ, po posledných parlamentných voľbách nastal krutý obrat smerom späť. Rešpektovaných odborníkov vo vedení spomínaných inštitúcií nahradili politickí nominanti a minister namiesto revitalizácií dnes radšej hovorí o výstavbe nových vodných nádrží. No a prvý míľnik Plánu obnovy v tomto smere, zrevitalizovať 46 km vodných tokov do júna tohto roka, zostal bez povšimnutia nesplnený. Malo pritom ísť najmä o hraničný slovensko-rakúsky úsek rieky Moravy, kde už bolo takmer všetko pripravené.
Všetko teda nasvedčuje tomu, že v najbližšom období sa budeme musieť pri zlepšovaní stavu vodných tokov opäť spoliehať najmä na neziskový sektor. Aby sme sa však opäť naladili na pozitívnu vlnu, treba povedať, že sa v tomto smere rozhodne máme čím pred zvyškom sveta pochváliť.
Za obnovou dunajských ramien je BROZ
Za vlajkovú loď obnovy riečnej krajiny na Slovensku môžeme s pokojným svedomím označiť obnovu dunajských ramien, ktorej doslova priekopníkom je BROZ. Doposiaľ sa totiž tomuto združeniu podarilo, samozrejme, v spolupráci s ďalšími partnermi ako Vodohospodárska výstavba, SVP, VÚVH či WWF, komplexne obnoviť šesť veľkých ramien o celkovej dĺžke 34 km.
Pod slovíčkom „komplexne“ pritom máme na mysli obnovenie prúdenia vody v umelo odrezaných ramenách. To v praxi znamená opätovné napojenie ich horného aj dolného konca na hlavný tok.
(zdroj: adobe stock)Vôbec prvým takto obnoveným ramenom bolo Medveďovské, a to už v roku 2012. O dva roky neskôr 2014 nasledovalo Veľkolélske rameno, ktoré obteká rovnomenný 250-hektárový ostrov pri Komárne.
Obnovu „bratislavských“ ramien, Karloveského a Devínskeho, sme už spomínali v minulom článku v súvislosti s komisiou oceneným projektom LIFE NATURA 2000 BA.
Obnovou a ochranou vzácnych biotopov sa môžeme pýšiť doma aj v zahraničí Čítajte V roku 2019 bolo obnovené Kľúčovecké rameno a napokon aj Šulianske vo vnútrozemskej delte Dunaja.
Výpočet úspechov BROZ na Podunajsku sa však touto šesticou rozhodne nekončí. Zlepšiť vodný režim sa totiž ochranárom podarilo aj na mnohých ďalších ramenách, ktoré si na komplexnú obnovu ešte musia počkať, najmä z dôvodu finančnej náročnosti.
Doposiaľ najrozsiahlejšia revitalizácia tohto druhu prebehla vlani na dolnom Vojčianskom ramene, kde bolo treba na zlepšenie jeho prietočnosti nanovo vybagrovať až 980 metrov koryta, ktoré bolo zasypané ešte za socializmu.
V tomto roku sa zas podarilo zavŕšiť napríklad čiastočnú revitalizáciu ramena na Kraľovskej lúke alebo zakončenia 35 km dlhého Čiližského potoka. Ten doposiaľ končil takpovediac slepo a voda z neho sa strácala v odvodňovacom kanáli. Tá už však dnes vďaka 400 metrom nového koryta napája 40-hektárovú mokraď, ktorá je oázou života uprostred poľnohospodárskej krajiny.
Odstraňovanie riečnych bariér
Samostatnú kapitolu spojenú s obnovou správneho fungovania vodných ekosystémov predstavuje odstraňovanie priečnych bariér na tokoch. Ako uvádza portál damremoval.eu, doposiaľ bolo v Európe odstránených viac ako 8000 prehradení.
Kým viaceré západné krajiny ako Francúzsko či USA pristúpili už aj k búraniu skutočne veľkých, rádovo desiatky metrov vysokých priehrad, Slovensko v tomto smere výrazne zaostáva.
Azda najviac u nás zarezonovalo odstránenie dvojmetrovej hate na riečke Hučave pri Očovej. Zrealizovalo ju SVP vďaka financiám vyzbieraným prostredníctvom medzinárodnej crownfundingovej zbierky organizácie WWF. Okrem nespochybniteľného zlepšenia stavu vodného ekosystému však búrlivé diskusie k tejto udalosti ukázali, že množstvo našincov je stále mylne presvedčených o tom, že priehrady „prospievajú prírode“.
Prirodzenej migrácii vodných organizmov aj riečnych sedimentov na Slovensku pritom bráni ešte minimálne 1450 bariér. Spomedzi nich by sme mali do roku 2027 odstrániť aspoň 200. Tento cieľ stanovila vo Vodnom pláne Slovenska ešte predošlá vláda.
Ibaže jedným z prvých krokov tej súčasnej bola jeho novelizácia, ktorú dnešné vedenie MŽP vypracovalo poza chrbát odborníkov a mimo iného z neho vyškrtlo state hovoriace o tom, že Slovensko ruší všetky plány na výstavbu sporných priehrad na riekach Ipli či Slatinke.
Otázne tiež je, ako napokon ministerstvo pristúpi k maďarským plánom na výstavbu štyroch priehrad na hraničnom toku Dunaja alebo k ďalšiemu ochranárskemu úspechu z nedávnych dôb, ktorý sme si nechali na samý záver.
Simulované záplavy
Sú ním simulované záplavy vo vnútrozemskej delte Dunaja, ktoré mal štát realizovať už celé desaťročia, a to ako kompenzáciu za výstavbu vodného diela Gabčíkovo. Až donedávna neprebiehali buď vôbec, alebo iba vo veľmi obmedzenom rozsahu.
Kameňom úrazu sú peniaze – čím viac vody pustíme prírode do delty, tým menej štát zarobí na výrobe elektriny v Gabčíkove. Skutočne signifikantný prietok 120 m3 za sekundu (z cca 2000 m3, ktoré za ten čas pretečú Dunajom) počas celých 15 dní prúdil do oblasti medzi starým korytom Dunaja a gabčíkovským prívodným kanálom až túto jar.
Dunajská voda vďaka tomu konečne spravila to, čo bolo v minulosti v delte celkom prirodzené – zaplavila lužné lesy, vypláchla z ramien jemné sedimenty, naplnila mokrade slúžiace množstvu vodných organizmov a aspoň na chvíľu schladila neustále sa otepľujúcu krajinu.
Dvetisícdvesto metrov a 82 meandrov
1095 dní, 26 povolení, 6 stanovísk a 67 podmienok
(zdroj: archív BROZ)Zmena v revitalizácii slovenských tokov nastala v roku 2022. Ochranárske združenie BROZ obnovilo na Záhorí pri obci Veľké Leváre 2,2 kilometra rieky Rudavy. Vďaka vytvoreniu 82 meandrov sa tok Rudavy predĺžil o 180 metrov.
Kým predtým tu voda pretiekla narovnaným a vydláždeným korytom ako cez tobogan, dnes si tu Rudava žije vlastným nespútaným životom. Na nárazových brehoch vznikajú vysoké kolmé brehy a na tých opačných sa zas usádzajú pieskové lavice presne tak, ako to má na takejto riečke byť.
Prírodovedné monitoringy súčasne ukázali, že zrevitalizovaný úsek hostí vyššiu diverzitu rýb aj vodných bezstavovcov.
Nemenej dôležitým aspektom tohto pilotného projektu tiež bolo, že poukázal aj na mnohé legislatívne nedostatky. Naše zákony totiž dovtedy s revitalizáciou tokov vlastne ani nepočítali, a aj preto celý prípravný proces od prvého zamerania po začiatok prác trval až 1095 dní, počas ktorých museli ochranári získať 26 povolení od rôznych inštitúcií, šesť stanovísk od Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) a splniť 67 podmienok v stavebnom konaní.
