Údolie riečky Vydrice a okolité lesy sú zelenými pľúcami Bratislavy. Leží tu aj obľúbená Železná studnička, ktorá bola kedysi vychýrenou kúpeľnou lokalitou.
Po desaťročiach chátrania sa toto magické miesto konečne dočkalo citlivej historizujúcej obnovy.
Biológ Hofrichter: Huby nemajú s rastlinami nič spoločné, sú bližšie k zvieratám Čítajte Vydrica a jej mlyny
Riečka Vydrica pramení v Malých Karpatoch neďaleko Bieleho kríža. Prvú písomnú zmienku o nej nachádzame už v roku 1280. Vlieva sa do Dunaja ako jeho ľavostranný prítok. Na jej toku bolo v minulosti vybudovaných deväť mlynov, ktoré boli v priebehu 19. storočia prebudované na výletné reštaurácie.
Tieto mlyny využívali energiu tečúcej vody Vydrice na mletie obilia, avšak často čelili problémom s nevyrovnanými prietokmi vody. Preto sa v doline začali stavať vodné nádrže, ktoré zabezpečovali stabilný prísun vody. Tieto nádrže – dnes rybníky, stále existujú a sú obľúbenými rekreačnými cieľmi.
Niektoré z budov mlynov tiež ešte dodnes stoja a môžeme ich obdivovať. Siedmy mlyn slúžil svojmu účelu až do roku 1896. Bol tu dokonca inštalovaný parný stroj, čo mu umožnilo pracovať efektívnejšie. Dnes v prestavanej budove sídli Pamiatkový úrad Slovenskej republiky.
Najlepšie zachovaný je deviaty mlyn, ktorý sa nachádza pod Železnou studničkou a bol vyhlásený za chránenú technickú pamiatku. Významný bol aj ôsmy mlyn, dodnes známy ako Klepáč.
Vydrickí mlynári
Boli to pravdepodobne práve vydrickí mlynári, ktorí navštevovali Železnú studničku ako prví. Historický názov tohto miesta je Železná studienka, po nemecky sa volala Eisenbrünnl a po maďarsky Vaskutacska. Ľudia sem radi chodili pre železité pramene, ktoré tu vyvierali a boli známe pre svoje liečivé účinky.
V 20. rokoch 19. storočia dostal prešporský mešťanosta Johann Tronner nápad využiť tunajší liečivý prameň aj komerčne. Požiadal magistrát, aby mu prenajal pozemok, na ktorom v roku 1821 na vlastné náklady vybudoval štyri kúpacie kabíny a tri doštené izby.
