Slovenská príroda spoznáva každý rok nových obyvateľov. Niektorí prichádzajú až z opačného konca planéty a dokážu jej poriadne zavariť.
Nepôvodné druhy živočíchov sa pomaličky udomácňujú na území Slovenska. Využívajú na to rôzne cesty – prirodzené migračné koridory, ale aj pomoc človeka, ktorý ich prenesie cez inak nezdolateľné geografické bariéry. Takýmto spôsobom si tu našlo domov už niekoľko stoviek nepôvodných druhov hmyzu.
Farma pri mokradi je oázou vtáctva, sysľov a obojživelníkov Čítajte Niektoré z nich však svojou bionómiou spôsobujú potláčanie životaschopnosti iných, pôvodných druhov organizmov, a preto sa označujú ako invázne. S väčšinou z nich sa bežne nestretneme a zväčša o nich majú vedomosť len vymedzené okruhy ľudí – prírodovedci, lesníci či poľnohospodári.
Naopak, o prítomnosti niektorých sa dozviete najmä z médií. Typickým príkladom je nedávno objavená včela Megachile sculpturalis a obávaný sršeň ázijský. Poslednou skupinou sú také druhy, ktoré si všimne azda úplne každý, pretože svojou aktivitou zasiahnu náš všedný život.
Kým pred asi desiatimi rokmi boli témou dňa lienky východné, dnes ich vystriedali rôzne druhy bzdôch. Zmeny životného prostredia sú natoľko dynamické, že ani vedci nevedia predpovedať, aké nástrahy v podobe inváznych druhov nás postihnú v ďalších dekádach.
(zdroj: adobe stock)Bzdocha zeleninová na rajčinách
Mnohí záhradkári mali aj tento rok pri pohľade na rajčiaky hlavu v smútku. Dôvodom mohla byť práve bzdocha zeleninová (Nezara viridula), ktorá sa nezadržateľne šíri naším územím a svojím bodavo-cicavým ústnym ústrojenstvom poškodzuje rastlinné pletivá vyše 150 rôznych druhov rastlín.
Pochádza z Etiópie a jej výskyt je v súčasnosti hlásený takmer z celého sveta. Na území Slovenska bola zaznamenaná po prvýkrát v roku 2014 v okolí Štúrova. Za desať rokov sa s ňou zoznámili ľudia z nížin a teplejších dolín naprieč krajinou. Má zvyčajne zelenú farbu a dosahuje veľkosť približne 15 milimetrov.
Môže však mať aj rôzne farebné varianty od žltkastej až po červenú. Môže byť zamieňaná s u nás pôvodne žijúcou bzdochou zelenou (Palomena viridissima), no tá je podstatne menšia a má tmavé konce krídel.
V týchto dňoch si nachádzajú úkryty v ľudských stavbách, kde prečkávajú zimu. Na jar sa pária a samice kladú na mladé lístky rastlín vajíčka. Môžu mať dve až šesť generácií za rok.
(zdroj: adobe stock)Bzdochy mramorované obsadili záhrady i fasády bytoviek
Sivo sfarbené bzdochy s nápadnými pruhovanými tykadlami sa počas babieho leta v tisícoch zhromažďovali na fasádach budov. Podobne ako bzdocha zeleninová, aj bzdocha mramorovaná (Halyomorpha halys) tu v štrbinách nachádza vhodné útočisko pred príchodom mrazov.
Tento druh pochádza z oblasti východnej Ázie, v Európe bol zistený v roku 2004.
Predplaťte si Magazín Doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne/doma-v-zahrade/dvz-kniha-zadarmo/
Na Slovensku bola bzdocha mramorovaná zistená až v roku 2016 pri Štúrove. Za niekoľko rokov sa rozšírila naprieč teplejšími regiónmi. Tu počas roka spôsobuje holožery na ovocí, zelenine, poľných a okrasných rastlinách. Dôvodom je vysoká plodnosť samíc, ktoré dokážu za život naklásť až 400 vajíčok.
