Podpoľanie je región, ktorý je dnes známy najmä vďaka tradičnej kultúre. Kto by nepoznal detviansky kroj s krátkou košeľou, fujaru alebo divoké tance s rozkazovačkami? Všetky tieto fenomény majú však spoločný menovateľ.
Prostredie, kultúrnu krajinu, spôsob života a bývania v nej. Fujara či spev ostali takmer rovnaké. Staré časy podpolianskej krajiny sú však preč. Potichu zanikajú aj posledné objekty tradičného staviteľstva. Tie zostávajúce nestačí len zachrániť. Treba im dať nový život a zmysel.
Lukáš Jurčo: V ruinách drevenice som uvidel pletený kapec. Musel som ich upliesť Čítajte Nie je to tak dávno, keď sme mohli podpoliansku krajinu na viacerých miestach vidieť v plnej kráse. Zachovalý urbanizmus dedín, lazníckych usadlostí, obrobené políčka, udržiavané pasienky, pôvodné druhy dobytka. A architektúra. Najmä posledná menovaná dopadla veľmi zle. Za tridsať rokov samostatného štátu na Podpoľaní zaniklo takmer 90 % objektov tradičného staviteľstva. Zvyšok, ktorý v krajine ostal, vo väčšine prípadov len ticho čaká na svoj koniec. Nevyhnutne sa blížime do bodu, keď tradičné staviteľstvo ako súčasť krajiny definitívne zanikne.
Výmena krytiny (zdroj: autor)Vďaka pozornému oku a obetavej práci jednotlivcov či organizovaných skupín prežilo niekoľko objektov, ktoré vzhľad podpolianskej krajiny formovali. Jedným z prvých objektov, ktorý len vďaka tvrdohlavému úsiliu a otrockej práci dobrovoľníkov prežil, je zaježovská Pastiereň.
Núdzové obydlie pre vdovu a pastiera
Zaježovskou je však len dvadsaťpäť rokov. Pôvodne stála v obci Vígľašská Huta-Kalinka. Vznikla pomerne neskoro, až po druhej svetovej vojne – ako núdzové obydlie vdovy, tetušky Poliakovej, ktorá v dedine nešťastne vyhorela. V čase výstavby bola táto stavba už anachronizmom – v dedine sa drevené domy už nestavali, nebudovali sa ani nové slamené strechy.
Predplaťte si Magazín Doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne/doma-v-zahrade/dvz-kniha-zadarmo/
