V novembrovom Doma v záhrade si prečítate
Rozhovor s ovocinárom Jankom Veselým o najlepších odrodách hrušiek
Reportáž z kvetovej farmy Černuška v Zabudišovej
Recepty: topinamburové hody
Extra: Dvesto rokov Železnej studničky
Chryzantémy, ako ich nepoznáte: korenie, jedlo i zázračný liek
Novembrové Doma v záhrade je už v predaji. (zdroj: redakcia)Editoriál
Akoby sa rok ešte vôbec nekončil. Napriek vysokému dátumu sa v novembrovom čísle opäť stretlo viacero živých materiálov z živej krajiny. Možno preto, že úsilie ovocinárov a ochrancov prírody kulminuje práve v tejto časti roka. Čo sme tentoraz vybrali pre našich čitateľov?
Predovšetkým je to rozhovor s rešpektovaným ovocinárom Jankom Veselým, ktorý vám zrozumiteľným jazykom priblíži sortiment ovocných stromčekov. Zároveň vás zasvätí do tajov úspešného pestovania viacerých ovocných druhov. Práve teraz – v čase jesennej výsadby ovocných stromčekov – je na to vhodná príležitosť.
A je tu ešte jedna milá okolnosť. Stromom roka 2024 sa stala hruška z Bošáce, z kraja, kde tento mladý uznávaný ovocinár trvale pôsobí. A keďže takých stromov, ako sú hrušky z Bošáce, by sme vo svojom okolí radi videli viac, opýtali sme sa Janka Veselého na tajomstvo ich pestovania.
S putovným podujatím Farma živá spolu navštevujeme naše gazdovstvá a farmy, kde sa hospodári v súlade s prirodzeným poriadkom vecí. Zodpovedné farmárčenie nemusí znamenať iba produkciu potravín v súlade s prírodou, ale môže slúžiť aj priamo na jej ochranu. To je tiež krédo Štefana Benka, ktorý už jedenásť rokov hospodári s partnerkou Andreou na Farme pri mokradi. S pomocou kôz na Záhorí pri Lakšárskej Novej Vsi vytvorili prosperujúcu oázu rozmanitosti drobného života plnú vtáctva, sysľov a obojživelníkov.
Kvetová farma Černuška je ako z krásneho obrazu starého majstra. Manželia Moškovci tu sedem rokov pestujú kvety bez použitia chemických látok či umelých hnojív. To sú tie kvety, ktoré nemusia cestovať lietadlom z Afriky predtým, než sa stanú ozdobou na vašom sviatočnom či svadobnom stole. Naopak, sú živou ozdobou malebného prostredia Bielych Karpát v osade Zabudišová.
Michal Novák na farme Kuchyňa chová stáda koní a hovädzieho dobytka, kde sa počet kusov vyšplhá v sezóne až na 1000 kusov. Napriek tomu sa tu teliatka rodia prirodzeným spôsobom priamo na pastvinách. Je tu aj starý jabloňový sad, takže voľne sa pasúce zvieratá majú prístup aj k čerstvému ovociu. Ozdobou pasienka sú sysle, ktorých tam dnes voľne žije už niekoľko stoviek. Sysle sem priniesol syslí guru, živá legenda Ervín Hapl. Jeho heroické pôsobenie v krajine sa nám azda podarí detailnejšie priblížiť v niektorom z najbližších čísel.
Samozrejme, medzi témami v tomto čísle nechýbajú aktuálne záhradné práce, recepty a tipy na spracovanie úrody – tentoraz je to zber a uskladnenie koreňovej zeleniny, a nechýbajú ani recepty na topinamburové hody.
Opäť je tu dušičkový čas a ten sa v našom tradičnom ponímaní nerozlučne spája s chryzantémami. Aké je ich poňatie v krajine, z ktorej pochádzajú? Načo sa chryzantémy využívajú v tradičnej čínskej medicíne a prečo sa vyobrazenie chryzantémy ocitlo na japonskej cisárskej pečati? Okrem množstva zaujímavých i praktických informácií sa v aktuálnom čísle dočítate, prečo nie sakura, ale práve chryzantéma je symbolom Krajiny vychádzajúceho slnka.
Prajeme vám pokojný dušičkový čas a krásny november.
