Čo by sme si pri jesennej výsadbe ovocných stromčekov mali uvedomiť ako prvé?
Čím ťažšie sú podmienky, do ktorých sadíme mladý strom, tým výhodnejšie je, keď je stromček útlejší, akurátny. Ak sadíme väčší strom, musí mať bohato rozvetvené korene. Čím väčší strom presádzame, tým väčšia je zodpovednosť na záhradníkovi, aby sa oň staral – musí mu dať viac kompostu na obohatenie pôdy a hlavne viac vody v prvom roku po výsadbe. Nie je problém dopestovať v škôlke hrušku veľkých rozmerov, ozajstné umenie je dopestovať statnú hrušku s bohato rozvetveným koreňovým systémom.
Biológ Hofrichter: Huby nemajú s rastlinami nič spoločné, sú bližšie k zvieratám Čítajte Koľko odrôd hrušiek máte vo svojom genofonde?
V genofonde máme približne 150 odrôd hrušiek. Z toho v jednotlivých rokoch množíme asi tretinu. Je nemožné namnožiť všetky odrody na obmedzenú podpníkovú kapacitu. Tento rok máme namnožených 52 odrôd. Sortiment obmieňame v jednotlivých sezónach.
Spomeňme aspoň niektoré zaujímavosti z dostupného sortimentu.
Z ikonických spomeňme Ružovku z Bošáce. Vyznačuje sa veľmi dobrou odolnosťou voči chorobám a chladu. Marillatova a Giffardova tvoria stromy, ktoré sa „zmestia“ aj do záhradky a sú veľmi plodné... Muškatelka šedá môže mať korunu širokú 15 metrov. Tvorí obrovské stromy, veľké ako duby. Okolo Bošáce na kopaniciach sa pestuje hruška Hajcárka, vynikajúca letná hruška.
Dobre známa je napríklad Pastornica, kedysi zimná hruška, dnes už iba jesenná. Tvorí nádherné dlhoveké stromy s vysokou kužeľovitou korunou. Medzi toľkými hruškami, pestovanými priateľsky k prírode, sa darí, samozrejme, aj húseniciam nášho najväčšieho motýľa okáňa hruškového, ktoré tu majú vytvorené priam ideálne podmienky. Sú dokonca aj na slivkách.
Janko Veselý a Ján Litvák (zdroj: Erika Litváková)Prečo odporúčate oberať letné hrušky v predstihu?
Letné ani jesenné hrušky nemajú dozrievať na strome. Pri takomto dozrievaní by veľmi rýchlo zmúčnateli, resp. začali hniličiť. Treba ich oberať asi týždeň pred dozretím a uskladniť v chladničke. Preto treba poznať pomológiu a sledovať blížiaci sa čas zrelosti pri jednotlivých odrodách. Tým sa dá trvanlivosť letnej a jesennej hrušky veľmi predĺžiť. Tento rok sme zaznamenali oproti starým pomológiám polmesačný až mesačný posun pri väčšine odrôd a oberali sme ich teda skôr.
Predplaťte si Magazín Doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne/doma-v-zahrade/dvz-kniha-zadarmo/
Ako by sa dalo aspoň v krátkosti priblížiť bohatstvo letných a jesenných hrušiek?
Pochádzam z Rajca, z rodiska kňaza a dejateľa Romualda Zaymusa, ktorý sa venoval pomológii a záhradníctvu. Po ňom napríklad zostala hruška Zaymusova, už iba jediný strom v jedinej záhrade. Je to veľká pekná jesenná maslovka (september), trochu podobná Krivici, tá má však na rozdiel od nej iba kratučkú stopku. Pár stromčekov tejto takmer stratenej hrušky množíme každý rok.
Prvá skorá veľká a veľmi kvalitná hruška sortimentu je spomínaná Giffardova, šťavnatá osviežujúca sladká maslovka. Vynikajúca je aj najskoršia Magdalenka. Má síce menšie plody, ale dozrieva už začiatkom júla. Tento rok dozrievala už v druhej polovici júna. Niektoré hrušky máme z Česka z rôznych krajových zberov. Je to napríklad hruška Doktor Lucius, jesenná odroda s nádhernými plodmi.
Augustovou kráľovnou je česká Solanka, treba ju tiež oberať skôr a plody nechať dozrieť niekde v chlade v debničke. Solanka patrí skôr do sadov, dorastá do bujnejších rozmerov. Pre pestovateľov s menšími záhradkami množíme francúzsku odrodu Trévouxská, ktorá má plody málo vykrojené, zato vážiace až 400 gramov. Dozrieva ešte pred Clappovou (Clappova na konci augusta).
(zdroj: Ľudovít Vašš)A jesenné odrody?
Vynikajúca neskoro jesenná maslovka je napríklad Blumenbachova s belavou až žltou maslovou dužinou príjemne sladkej, korenistej chuti s arómou škorice. Každého určite poteší Hardyho maslovka, nenáročná na pestovanie, jesenná hruška s veľkými pravidelnými plodmi s výbornou sladkou korenistou chuťou. Tento rok dozrievala už v prvej polovici septembra. Má pekný silný rovný kmeň. Nádherná a chutná Charneuská sa dá pestovať aj v severnejších regiónoch.
