V predošlých vydaniach Doma v záhrade sme si predstavili nový európsky zákon o obnove prírody, ako aj neútešný stav našich ekosystémov, ktorý viedol EÚ k jeho prijatiu. Táto problematika má však aj svetlú stánku. Sú ňou inšpiratívne príklady z praxe, keď sa ochranárom podarilo úspešne obnoviť rôzne vzácne biotopy.
Ako veľmi sú degradované jednotlivé ekosystémy? Čítajte Či už tie pomerne bežné, ako sú podhorské lúky a pasienky, alebo také, o existencii ktorých mnohí ani len netušili. Reč je o viatych pieskoch či slaniskách, ktorým ešte pred pár rokmi na Slovensku reálne hrozil zánik. Dnes sa ich obnovou a ochranou môžeme pýšiť doma aj v zahraničí.
Kozy na Devínskej Kobyle už desať rokov spásajú vzácne teplomilné a suchomilné trávniky s poniklecmi, hlaváčikmi a orchideami. (zdroj: autor)V roku 2022 vydala Európska komisia brožúru venovanú obnove prírody, v ktorej okrem mnohých iných užitočných informácií vypichla dvadsať úspešných projektov naprieč celou Európou. Jedným z nich bol aj projekt, ktorý medzi rokmi 2012 a 2018 viedlo ochranárske združenie BROZ. Jeho akronym znel LIFE NATURA 2000 BA, čo značí, že bol zameraný na obnovu európsky významných lokalít v okolí Bratislavy. Tú si zrejme mnohí z vás predstavujú ako betónové mesto uprostred polí s minimom prírody. Opak je však pravdou.
Naše hlavné mesto v skutočnosti obklopujú územia, ktoré sú ochranársky mimoriadne významné z celoslovenského, no pokojne možno tvrdiť, že aj z európskeho hľadiska. Viackrát sme v našom magazíne písali napríklad o Devínskej Kobyle, ktorou prechádza severná hranica rozšírenia viacerých panónskych či stredomorských druhov.
Krakľa belasá. (zdroj: adobe stock)Hlaváčiky, ponikleca orchidey
Už v 16. storočí objavoval pestrosť jej flóry priekopník svetovej botaniky Carolus Clusius a na konci 19. storočia aj jeho nemenej významný nasledovník Jozef Ľudovít Holuby. Zo stavu Devínskej Kobyly na začiatku tretieho tisícročia by však zrejme ani jeden z nich príliš nadšený nebol.
Predplaťte si Magazín Doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne/doma-v-zahrade/
V dôsledku zániku tradičného hospodárenia tu začali vzácne nelesné druhy ustupovať náletovým a nepôvodným drevinám. Doslova spásu pre túto významnú lokalitu preto priniesol rok 2013, keď tu ochranári z BROZ v rámci spomínaného projektu na šiestich hektároch obnovili pastvu kôz. Tá úspešne funguje a postupne sa rozširuje až dodnes, čo sa pozitívne odráža aj na početnosti vzácnych hlaváčikov jarných, poniklecov či orchideí.
Čenkovská lesostep na podunajských viatych pieskoch sa opäť vynára z tieňa inváznych pajaseňov vďaka obnovenej pastve dobytka. (zdroj: autor)
