Tieto miesta boli zarastené náletmi krov a stromov. Boli tu pozostatky záhradníctva a bežní okoloidúci vôbec netušili, že tu archeológovia objavili prvý veľkomoravský kostol. Dnes si môžete pozrieť nielen hypotetickú rekonštrukciu Kostola svätého Jána. Môžete sa tu nechať aj zosobášiť. Vo veľkomoravskej kuchyni si môžete trebárs pripraviť placky a v Metodovej škole napísať svoje meno v hlaholike.
V Modrej pri Velehrade sa môžete prejsť preskleným tunelom pod hladinou rybníka Čítajte Prvý veľkomoravský kostol bol v modernej histórii nájdený v Modrej už v roku 1911. V tom čase však objav nebol správne interpretovaný, a tak bol znovuobjavený až v roku 1953. Je to Kostol svätého Jána a nachádza sa na najvyššom bode stráne súčasného Archeoskanzenu. Základy sú stále viditeľné.
(zdroj: foto - zdeněk chmelaŘ)Archeológovia kostol pôvodne spájali s prienikom írsko-škótskych misionárov do oblasti strednej Európy v 5. a 6. storočí. Okolo kostola sa našlo asi 40 hrobov. Znamená to, že na svahu v Modrej bolo sídlisko. Ľudia, ktorí tu žili, boli pochovaní pri kostole. Štyri pozoruhodné nálezy predmetov si môžete zblízka prezrieť v Klenotnici, ktorá sa nachádza v podzemí.
Opaskové kovania a gema s bôžikom a kohútikom
Že tu v deviatom storočí nežili len takí hocijakí smrteľníci, dokladajú napríklad pozlátené bronzové opaskové kovania, ktoré sa našli v dvoch z hrobov.
Ku kurióznym nálezom patrí antická gema z druhého storočia, vyrytá v Ríme. Je na nej znázornený bôžik Eros, ktorý sa hrá s kohútikom. Táto gema sa na naše územie neznámym spôsobom dostala v minulosti. Slovania ju v 9. storočí našli a zapasovali do príveska, s ktorým bol jeho majiteľ napokon i pochovaný práve tu na vyvýšenine pri Kostole svätého Jána. V súčasnosti vzniká logo klenotnice, ktorého hlavným motívom bude práve gema s Erosom a kohútikom.
(zdroj: autor)Vedľa originálnych základov kostola sa dnes nachádza jeho hypotetická rekonštrukcia, ktorá bola posvätená za prítomnosti najvyšších cirkevných predstaviteľov. Ročne sa tu konajú desiatky svadieb.
(zdroj: autor)Treba si uvedomiť, aký obrovský kus práce tu archeológovia odviedli. Tieto miesta boli prakticky ešte nedávno zarastené náletmi krov a stromov. Boli tu pozostatky záhradníctva a okoloidúci vôbec netušili, že tu existuje niečo také významné. S myšlienkou vybudovať tu skanzen prišiel starosta Modrej Miroslav Kovářík v roku 2003 a jeho vytvorením bol poverený významný archeológ Luděk Galuška, ktorý nás Archeoskanzenom a novootvorenou Klenotnicou sprevádzal.
Predplaťte si Magazín Doma v záhrade
https://www.petitpress.sk/predplatne/doma-v-zahrade/
Remeselnícke, palácové objekty aj Metodova škola
Archeoskanzen predstavuje opevnené veľkomoravské sídlisko z obdobia 9. storočia, ktoré je vystavané na báze skutočných archeologických nálezov. Rozmery stavieb nie sú vymyslené, naskrz zodpovedajú realite archeologických vykopávok.
Areál je rozdelený na objekty remeselníckeho charakteru, ďalej na horizonte sa nachádzajú palácové objekty veľmocenského charakteru, skupinka domov predstavuje zas sídliskový areál, kde sú zastúpené jednotlivé typy obydlí a hospodárskych stavieb z 9. storočia a samostatnú časť má vyhradenú vzdelávací areál. Tu sa nachádza trojrozmerná hypotetická rekonštrukcia vzdelávacej budovy – školy a obydlí žiakov významných cirkevných hodnostárov, možno dokonca Metoda.
Ako je vidieť, k obydliam sa tesne primkýnali malé ohrady, v ktorých Veľkomoravania chovali domáce zvieratá.
Palisády, hradby a oživená história
Palisáda predstavuje opevnenie ľahkého typu a nachádza sa tu aj rekonštrukcia mocných hradieb z Uherského Hradišťa, ktoré mali šírku desať metrov, z toho dva metre tvorí čelná kamenná stena. Naprieč hradbou prechádzajú drevené spojovacie trámy.
Pre návštevnosť (30 – 40 autobusov denne) sa robí množstvo akcií. V auguste sa tu stretáva 200 až 500 členov klubov oživenej histórie od starcov až po novorodencov, odetých vo veľkomoravských odevoch, ktorí po tri-štyri dni obývajú stavby Archeoskanzenu a sú pre návštevníkov veľkým lákadlom. Vyvrcholením je veľká bitevná scéna.
(zdroj: foto - zdeněk chmelaŘ)Samozrejme, ľudia sa dnes chcú hlavne zabávať. Preto je tu aj rozľahlé pódium, na ktorom napríklad skupina Čechomor vystúpila pred 2000 divákmi. Hana a Jan Ulrychovci (z kapely Javory) tu vystúpili tiež a symbolicky vysadili javor.
Počas školského roka sa tu konajú napríklad obľúbené týždne pre školy – hlavne v máji, júni a v septembri a čiastočne aj v októbri. Sú zamerané aj na tradičnú veľkomoravskú kuchyňu, pečenie placiek a chleba, alebo na spriadanie priadze a výrobu látok. V učebnej miestnosti si môžete napísať svoje meno v hlaholike.
Elity Veľkej Moravy a ich klenoty
Klenotnica vznikla za prihraničnej spolupráce medzi Českou a Slovenskou republikou. Na slovenskej strane bola hlavným partnerom obec Cífer a odborným garantom bol Archeologický ústav SAV, na českej strane to bola obec Modrá a vedeckým garantom bolo Moravské zemské múzeum.
V Klenotnici, priestrannom trezore, nachádzajúcom sa priamo pod Archeoskanzenom, sa v súčasnosti nachádza profilujúca výstava Elity Veľkej Moravy. Z hľadiska vystavovaných predmetov je založená na archeologických nálezoch pochádzajúcich z najvýznamnejších veľkomoravských centier.
(zdroj: Richard Klofáč)Polovicu predmetov poskytlo Moravské zemské múzeum – nálezy zo Starého mesta z pohrebiska Na Valoch a z Uherského Hradišťa z hrobov z kresťanského centra. Štvrtinu zapožičal Archeologický ústav ČAV v Brne – nálezy z Mikulčíc od tretieho kostola. Poslednú štvrtinu zapožičal Ústav archeológie a muzeológie FiF Masarykovej univerzity v Brne a sú to nálezy od prvého kostola v Břeclave v Pohansku.
Dominantným motívom pri vstupe do Klenotnice je Sokoliar, jeden z najznámejších symbolov Veľkej Moravy, ktorý sa objavuje aj na titulných stranách kníh či na poštových známkach. Predlohou preň bola malá päťcentimetrová strieborná plaketka, ktorá zachytáva motív jazdca na osedlanom koni.
Na ľavej ruke mu sedí dravý vták, pravdepodobne sokol. V pravej ruke drží krátku paličku. Ide o filigránske znázornenie vysokopostaveného veľmoža alebo kniežaťa. Kuriózne je, že táto vzácna plaketka sa našla v Starom meste na pohrebisku pri kostole v hrobe malého dievčatka.
