V augustovom vydaní Doma v záhrade sme otvorili tému obnovy prírody predstavením nového európskeho zákona, ktorý ju ukotvuje po právnej stránke. Hlavným dôvodom jeho iniciovania bol zlý stav tunajších ekosystémov. To, že sú prírodné spoločenstvá okolo nás v dôsledku ľudských aktivít poškodené, a preto ich treba obnovovať, prinajmenšom tuší zrejme každý z vás. Ako veľmi degradované sú však dnes jednotlivé ekosystémy? A dokážeme ich stav vôbec nejako objektívne posúdiť?
Skúmaním „stavu“, „kvality“ či „úrovne degradácie“ ekosystémov, ktoré nám môže priniesť odpovede na prvé dve nastolené otázky, sa dnes zaoberajú odborníci po celom svete. Ani zďaleka za tým však nie je iba ich zvedavosť ohľadom toho, ako veľmi sme už dokázali narušiť okolitú prírodu. Takéto „tvrdé dáta“ totiž dnes potrebujeme aj preto, aby sme na základe nich dokázali poukazovať na nutnosť obnovovať to, čo sme svojou činnosťou poškodili.
Organické hospodárenie sa dá robiť ešte ohľaduplnejšie Čítajte Prírodovedci sa nevedia dohodnúť?
Už samotná nejasná terminológia týkajúca sa hodnotenia stavu ekosystémov naznačuje, že to nie je jednoduché. Doposiaľ neexistuje žiadna jednotná metóda, ktorou by sa dalo číselne vyjadriť, do akej miery je určitá časť prírody človekom narušená, nech už leží kdekoľvek na Zemi.
Je to azda preto, že sa prírodovedci nevedia navzájom dohodnúť? Odpoveď znie – áno aj nie. Dohodnúť sa totiž skutočne nevedia, nie však z dôvodu nejakej márnomyseľnosti. Je to skrátka preto, že príroda je extrémne zložitá a jednotlivé ekosystémy sú príliš odlišné na to, aby sme vedeli jednotným spôsobom porovnávať naše zásahy do nich. Nehovoriac o tom, že sa v čase neustále menia, a to aj celkom prirodzene, a že na určenie úrovne poškodenia ekosystému by sme najskôr mali poznať nejaký „ideálny“ východiskový stav.
Jednou z hlavných príčin zlého stavu lúčnych ekosystémov je aj upustenie od tradičného obhospodarovania a ich následné zarastanie. Vďaka úspešným projektom ako LIFE Endemic PANALP sa dnes situácia na Slovensku opäť mení k lepšiemu. (zdroj: archív autora)V neposlednom rade netreba zabudnúť na to, že na skutočne komplexné zisťovanie stavu ekosystémov, nech už by bola použitá metóda akákoľvek, treba zapojiť veľké množstvo odborníkov – nielen botanikov a zoológov, ale aj chemikov, pedológov či hydrológov.
Trinásť hlavných ekosystémov
S ohľadom na tieto skutočnosti je teda až malým zázrakom, že sa odborníkom darí prichádzať s metódami, ktoré síce nie sú dokonalé, ale dokážu aspoň sčasti porovnať, ako poškodzujeme jednotlivé prírodné spoločenstvá. Úplne najjednoduchšou možnosťou je pozrieť sa na čísla vypovedajúce o celkovej strate konkrétneho ekosystému.
