Je to náš neuveriteľný, voľne dostupný poklad. Rastie všade tam, kde žije človek. Je vždy zelenej farby, a to bezo zvyšku, keďže aj kvety má zelené. Žihľava má na svojich pŕhlivých listoch a stonkách, ktoré chránia jej napodiv krehkú povahu, včelí jed a kyselinu mravčiu. Obsahuje tiež množstvo iných vzácnych látok, ktoré posúvajú žihľavu na pomedzie živočíšnej a rastlinnej ríše.
Sliepky počúvajú na meno a vedia lietať Čítajte Málokto v skutočnosti tuší, na čo všetko je možné žihľavu využiť, a dodnes ešte stále presne nevieme, kde všade ju naši predkovia využívali. Jed samotný prekrvuje a lieči stuhnuté svalstvo, kĺby, vyrážky, cez pokožku podporuje tvorbu serotonínu. Liečebných účinkov je bezpočet a vymenovanie receptov by zabralo ozaj veľa miesta. Zameriame sa však na menej známe skryté pole využitia tohto klenotu.
(zdroj: foto - autori)Od jedla po liek
Mladú žihľavu naše staré mamy pridávali do všetkých jedál od polievok, omáčok, koláčov až po divoké, doma kvasené žihľavové pivo, doplňujúce životnú silu. Silu má čerstvá, ako aj sušená čajovina. Jej nezastupiteľné miesto v domácom hospodárstve pozná každý chovateľ – jemne mletá, sekaná, sušená, pražená a zaparovaná horúcou vodou sa pridáva do krmiva nielen hydine, ale aj kozám, kravám, koňom i psom. Jej stopové prvky nájdeme v dnes vyrábaných lisovaných granulách, silážnych krmivách a svoje miesto má už i v bioobchodoch.
Žihľavová kozmetika má dlhú tradíciu, môžete si kúpiť žihľavové malinovky, semená pre zdravie ako doplnok do kaší a jedál. Sušené semiačka sú úplnou lahôdkou a dá sa povedať, že je to náš ženšen.
Žihľavu môžeme zalievať vriacou i vlažnou vodou, môžeme ju variť, nechať lúhovať v studenej vode – keď získame sladký, mierne ružový nálev. Možno ju dusiť, smažiť, robiť z nej nátierky omáčky, pasty, placky, variť z nej pivo... Receptov je mnoho.
(zdroj: Adobe Stock)Menej známa je forma studeného, dlhšieho lúhovania, ktorú niekto znáša lepšie ako teplý čaj. Možno ju na studeno lúhovať čerstvú, ale i sušenú. Čerstvú rastlinu môžete zaliať aj viackrát a bylinu po zaparení zjesť. Dodáva životnú silu, čistí krv, podporuje unavenú slezinu, upravuje močové cesty, zbavuje alergií. Každý ju pije inak. Zbierajú sa vrchné tri poschodia, tie sú najchutnejšie. Dĺžka varenia by nemala presiahnuť 15 minút.
Deťom nemusí chutiť, ale čím je človek starší, o to viac si ju ocení. Nahradí mu množstvo liekov i liečivých čajov – pre svoju dostupnosť a účinnosť.
Slávny tibetský jogín Milarepa, ktorý žil na sklonku života v horskej jaskyni, je vyobrazovaný so zelenou pokožkou, pretože sa niekoľko rokov živil iba žihľavou.
(zdroj: foto - autori)Známe hnojivo chudobných
Vďaka jedinečnému zloženiu žihľavové hnojivo chudobným nahrádzalo drahé kravské i konské. Ľudia sa čudujú, ako je možné, že napríklad na ťažkej myjavskej pôde domáci dopestovali jedlo, i keď ílovitá pôda je tam ako betón. Mali dve možnosti – trus hospodárskych zvierat a teda prísun kvalitného hnoja, alebo chudobní bez veľkých hospodárskych zvierat si robili žihľavové hnojivo – posekanú žihľavu zaliali dažďovou vodou a nechali ju v sude skvasiť. Účinok je ohromný.
Magazín Doma v záhrade v predaji do konca augusta
