V prípade, že máte v záhrade odumierajúce alebo už odumreté ovocné stromy, nepristupujte k ich úplnému výrubu. Stačí, ak ponecháte torzo kmeňa na mieste, kmeň skrátite na výšku, ktorá vás nebude ohrozovať a hrubšie časti konárov poukladáte okolo kmeňa. Alebo to môžete poňať ako malé veľké dielo, ktoré pomôže mnohým ohrozeným druhom.

Niekedy stačí urobiť málo a môžete výrazne pomôcť mnohým ohrozeným druhom, predovšetkým chrobákom a blanokrídlovcom, ktoré sú viazané na odumreté drevo.
Dokonca aj náš najväčší chrobák roháč obyčajný (Lucanus cervus) sa vyvíja tri až päť rokov v podzemných častiach (pňoch, koreňoch, padnutých kmeňoch) odumretých starých listnatých stromov. Uprednostňuje duby, lipy, hraby, vŕby, bresty, jasene, rôzne ovocné stromy, menej buky. V prírodnom prostredí, ako sú svetlé listnaté lesy, sa v minulosti vyskytoval oveľa hojnejšie. Dnes je situácia v mnohých oblastiach s intenzívnou lesohospodárskou činnosťou s výskytom ohrozeného a európsky chráneného roháča z roka na rok horšia.

Devastačne sa na stave jeho populácia prejavuje najmä zmena drevinového zloženia v prospech stanovištne nepôvodných drevín – dubov ubúda a nahradzuje ich borovica alebo napríklad invázny agát. Z lesných porastov postupne miznú odumreté staré duby, dokonca sa pri prípravách pôdy pred zalesnením odstraňujú i pne a takmer všetka hrubá haluzina vyrúbaných stromov na výrobu štiepky.
Roháčom sa páči aj v záhradách či v parkoch
Roháče sa však vyskytujú aj v starých záhradách, na pasienkoch so starými solitérnymi listnatými stromami, v mestských a obecných parkoch. Tu môže každý z nás správnymi postupmi zvýšiť početnosť viacerých ohrozených druhov chrobákov a blanokrídleho hmyzu (včiel vrátane drevárov, ôs či osičiek).
V prípade, že máte v záhrade odumierajúce alebo už odumreté ovocné stromy, nepristupujte k ich úplnému výrubu. Stačí, ak ponecháte torzo kmeňa na mieste, kmeň skrátite na výšku, ktorá vás nebude ohrozovať a hrubšie časti konárov poukladáte okolo kmeňa.

Kmene zanorte hlbšie do pôdy
Ak v záhrade nemáte staré odumierajúce stromy, vhodne sa dá využiť aj staré palivové listnaté drevo alebo rôzne zvyšky starých kmeňov, piliny, kôra a podobne, ktoré máte na pozemku, na výrobu tzv. „roháčovníkov“. Základné pravidlo je, že všetky kmene musia byť umiestnené hlbšie v pôde.
Magazín Doma v záhrade v predaji do konca augusta

Najprv si vyčleňte v záhrade vhodné miesto, ktoré menej využívate a začnite s hĺbením jamy. Jej rozmery prispôsobte množstvu dreva, ktoré máte k dispozícii, stačí aj 1x1 m, pričom odporúčaná hĺbka by mala byť v rozmedzí 50 až 60 cm.

Po vyhĺbení jamy do nej postupne vkladajte kmene vedľa seba až kým jamu nezaplníte. Kmene by mali mať rôznu hrúbku, výšku a drevo by malo byť v rôznom stupni rozkladu. Priestor medzi kmeňmi vyplňte pilinami, hoblinami, kôrou, tenšími konármi a zasypte zeminou.
Na zvýšenie biodiverzity môžete do vyšších kmeňov vyvŕtať otvory rôznych priemerov pre blanokrídlovce a v okolí roháčovníka vysadiť rôzne nektárodajné byliny a kríky.
Z bylín odporúčame pamajorán, šalviu, tymian, rebríček, kocúrniky, rozchodníky, levandule, tavoľníky a podobne.

Aj pre nosorožteky a bystrušky
Okrem chránených roháčov vytvoríte biotop aj pre ohrozené nosorožteky a ďalšie desiatky druhov: zlatone, zdobence, fuzáče koreňové, roháčiky obyčajné, kováčiky, červenáčiky, plocháče, drobčíky, niektoré bystrušky a podobne.
V mnohých krajinách sa roháčovníky stali veľmi obľúbeným prvkom vo väčších záhradách a parkoch so silno edukačným a informatívnym posolstvom o význame ponechávania odumretých stromov v krajine pre biodiverzitu. Iba na ilustráciu, na dub je u nás viazaných viac ako 550 druhov chrobákov!
Roháčovníky by sa nemali budovať v prípade absencie vhodnej drevnej biomasy na pozemku a zároveň by nemali byť zneužívané pri povoľovaní výrubov drevín s výskytom iných chránených druhov chrobákov (napríklad fuzáč veľký, pižmovec hnedý a podobne).